Rekordný rok na trhoch pri rekordnej recesii

Globálne akciové indexy podobne ako americké akcie či nemecké akcie prepísali historické maximá. Široký americký index S&P 500 narástol o vyše 16 percent a po započítaní dividend o vyše 18 percent, hoci koncom marca stratil tretinu hodnoty. Nahor ho ťahali predovšetkým veľké technologické firmy ako Facebook, Apple, Amazon, Google či Microsoft. Bez nich by americké akcie len stagnovali. Týchto päť tech gigantov dosahovalo miestami takmer štvrtinu celkovej trhovej kapitalizácie indexu S&P 500, čo je rekordne vysoký podiel. Európske akcie merané indexom STOXX 600 končili v strate štyroch percent, keď obsahoval menší podiel technológií a väčší podiel cyklických priemyselných odvetví. Nemecký index DAX 30 sa zhodnotil o 12 percent najmä vďaka rely od začiatku novembra po objave vakcín proti covidu-19, čo pomohlo najmä cyklickým akciám mimo technológií. Emerging akcie rástli podľa indexu MSCI EM o necelých 16 percent, k čomu prispelo aj oslabenie dolára a oživenie globálnej ekonomiky v druhej polovici roka. Prekonali tak index vyspelých ekonomík MSCI World, ktorý rástol o vyše 14 percent.

Najviac sa zhodnotili technologické akcie s celkovým výnosom indexu Nasdaq Composite atakujúcim takmer 50 percent, čo je najlepší výsledok od roku 2009. Technologický sektor profitoval z posunu ekonomického a vôbec spoločenského života počas pandémie do digitálneho online prostredia – od zábavy a komunikácie až po online infraštruktúru a nakupovanie. Navyše aj najviac benefitoval aj z prostredia rekordne nízkych úrokových sadzieb cez výpočty súčasnej hodnoty vysokých rastov príjmov a tržieb v budúcnosti.

Najviac klesli akcie energetických firiem, takmer o 40 percent, za čím stál kolaps dopytu po energetických komoditách. Ceny ropy padli pre dopytový šok o pätinu, pričom WTI sa v apríli dokonca obchodovala so zápornou cenou pri plných skladovacích kapacitách. Len vďaka dohode zoskupenia OPEC plus o obmedzení ťažby neboli straty čierneho zlata ešte väčšie.

Zlato zaznamenalo najlepšie zhodnotenie za dekádu s rastom o 25 percent, ktoré ho priviedlo na historické maximá, keď sa miestami pohybovalo nad 2 000-dolárovou métou. V čase neistoty prirodzene rástol dopyt po tomto bezpečnom prístave, ktorému dodávala forsáž rekordná menová expanzia centrálnych bánk, kde len štyri najväčšie zvýšili svoje súvahy približne o 8 500 miliárd dolárov pri páde trhových úrokových sadzieb na rekordné dná a pri tempe rastu menového agregátu M2 v USA vysoko presahujúceho 20 percent. Žltý kov podporovalo aj rekordné zadlžovanie vlád s cieľom tlmiť dosahy pandémie na ekonomiku. Investori sú presvedčení, že vysoké dlhy budú „riešené“ ďalšou de facto monetizáciou dlhov a finančnou represiou – udržiavaním záporných reálnych úrokových sadzieb. Ešte viac sa darilo striebru, ktoré si polepšilo až o 48 percent.

Zaplavenie trhov likviditou, keď centrálne banky nakupovali v druhej polovici roka 2020 až 1,3 miliardy dolárov aktív každú hodinu, stlačilo výnosy bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov na historické minimá. 10-ročný americký výnos sa v čase dna koronašoku pohyboval dokonca pod 0,5 percenta a nemecký s rovnakou splatnosťou pod -0,9 percenta. Absurditou trhu bolo, keď sa v závere minulého roka výnosy štátnych dlhopisov krehkých a nízkokonkurenčných ekonomík periférií eurozóny dostali pod nulu. V decembri tak rekordných 18 biliónov dlhu nieslo záporný výnos a vyše 80 percent všetkých emitovaných dlhopisov sa obchodovalo pod dvojpercentným výnosom. Index cien štátnych dlhopisov eurozóny sa zhodnotil o 5 percent a obdobný index amerických štátnych dlhopisov až o 8 percent. Ochota podstupovať riziko sa prejavila v raste cien podnikových dlhopisov v investičnom pásme o vyše 11 percent a high yield dlhopisov o necelých päť percent na historické maximá pri zisku indexu dlhopisov emerging trhov vo výške takmer šesť percent.

Dolár ako hlavná svetová mena má za sebou najhorších 12 mesiacov od roku 2017. Ešte v marci sa voči košu mien hlavných obchodných partnerov Spojených štátov posunul na trojročné maximá takmer na 103 bodov, keď obchodníci v panike nakupovali bezpečné aktíva po rozšírení pandémie koronavírusu do celého sveta a kolapse ekonomickej aktivity. Rok však ukončil dolárový index o 12,7 percenta slabší ako počas marcového vrcholu a od začiatku roka stratil necelých sedem percent, keď skĺzol na 90 bodov, čo predstavuje dvaapolročné minimá. Stálo za tým agresívne kvantitatívne uvoľňovanie americkou centrálnou bankou, zlepšenie prospektov rastu globálnej ekonomiky aj vďaka vakcíne proti koronavírusu, ako aj fakt, že obchodníkov začínajú znepokojovať obrovské rozpočtové schodky USA spolu s vysokodeficitným bežným účtom platobnej bilancie.