Prečítajte si, do čoho investujú slovenskí milionári

Podnikové dlhopisy, najmä silných firiem česko-slovenského regiónu, tvoria podľa prieskumu J&T Banka Wealth Report tridsať percent investičného portfólia typického slovenského dolárového milionára. Pri porovnaní s výsledkami prieskumu Capgemini World Wealth Reportu 2019 ide o to takmer dvojnásobne vyšší podiel zastúpenia dlhopisov ako v prípade bohatých ľudí vo svete.

V prieskume J&T Banky až 89 percent opýtaných uviedlo, že má nakúpené dlhopisy firiem z oblasti finančných služieb, 54 percent drží dlhopisy developerov, každý druhý energetických firiem, no a 45 percent má aj dlhopisy firiem podnikajúcich v cestovnom ruchu.

Obľúbenosť podnikových dlhopisov

„Korportátne dlhopisy vydávané silnými firmami pôsobiacimi v týchto sektoroch sú obľúbené preto, že v pomere k podstupovanému riziku ponúkajú atraktívne zhodnotenie prekonávajúce výšku inflácie. Mnohé z nich sú verejne obchodované a majú  vysokú likviditou. Dodatočným bonusom je aj to, že investori sa prostredníctvom nich podieľajú na podpore slovenskej ekonomiky,“  vysvetľuje riaditeľka J&T Banky na Slovensku Anna Macaláková.

Podnikové dlhopisy sa v prieskume J&T Banka Wealth Report pri hodnotení najzaujímavejšieho zhodnotenia investícií umiestňujú každoročne na najvyšších priečkach. Avšak bežná slovenská domácnosť má podľa dát OECD uložených v dlhopisoch len 3,5 percenta celkového finančného majetku.

Nehnuteľnosti sú v kurze

Druhý najvyšší podiel na finančných aktívach slovenských boháčov majú investičné nehnuteľnosti, ktoré tvoria pätinu ich majetku. Pri svetových milionároch sa tento podiel pohybuje okolo úrovne 16 percent. Stavebné pozemky, ako aj rezidenčné nehnuteľnosti, patria dlhodobo medzi aktíva, od ktorých slovenskí milionári očakávajú najvyšší výnos.

„Stavebných pozemkov, na ktorých by mohli vyrásť nové nehnuteľnosti je, najmä v okolí veľkých miest, už veľmi málo. Aj  tie voľné investori rýchlo skupujú. Výstavbu tiež predražuje administratívna a časová náročnosť procesu vydávania stavebných povolení, čo vedie k rastu predajných cien,“  hovorí Anna Macaláková.

 

„Atraktivitu rezidenčných nehnuteľností umocňujú tiež pretrvávajúci silný dopyt po bývaní pri silnom trhu práce s rekordne nízkou mierou nezamestnanosti, nízke a ďalej klesajúce úrokové sadzby a dynamicky rastúce disponibilné príjmy. Ani regulačné opatrenia NBS realitný trh zatiaľ podstatnejšie neochladili,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Navyše ponuka bytov výrazne zaostáva, keď je zásoba voľných bytov na Slovensku najnižšia od roku 2012 a v Bratislave dokonca za posledných 15 rokov.

V akciách majú menej

Akciové investície tvoria v priemere len 15 percent majetku slovenských milionárov, čo je o vyše 10 percentuálnych bodov menej ako v prípade svetových. Majetní ľudia na Slovensku majú stále konzervatívnejšie finančné porftólio ako je štandardom na Západe. „Ide o historický pozostatok, keď počas minulého režimu štyridsať rokov neexistovala tradícia investovania. Naša ekonomika musela prejsť transformáciou, kreoval sa finančný trh. Následne prišli negatívne skúsenosti s privatizáciou, nemôžeme zabúdať ani na obdobie krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Investičným náladám nepraje ani to, že bratislavská burza nefunguje ideálne,“ vysvetľuje Anna Macaláková.

Možno však pozorovať, že slovenskí milionári postupne opúšťajú prehnaný konzervatívny prístup a otvárajú sa investovaniu do rizikovejších akcií. Už teraz je ich expozícia voči nim výrazne vyššia ako pri bežných domácnostiach. Akcie tvoria podľa údajov NBS len jedno percento ich finančného majetku. Aj po započítaní investícií do akciových podielových fondov či 2. dôchodkového piliera a rezerv životného poistenia sa dostávame len na hodnotu piatich percent.

Alternatívne investície a zberateľské aktíva

Zhruba 15 percent majetku majú slovenskí milionári zainvestovaných do alternatívnych investícií v podobe rôznych hedge fondov, štruktúrovaných produktov, derivátov, menových špekulácií, komodít či private equity. V tomto sú si podobní so svetovými boháčmi, keď veľmi podobné číslo uvádzajú aj štatistiky Capgemini World Wealth Reportu 2019.

Šesť percent investičného portfólia slovenských milionárov tvoria zberateľské aktíva, najmä umenie, mince, známky či klenoty. Hlavným dôvodom ich kúpy  je osobné potešenie, podobne ako vo svete. Až za ním nasleduje diverzifikácia portfólia, zhodnotenie kapitálu či funkcia bezpečného prístavu.

Slovenskí milionári držia v priemere len 13 percent hotovosti, čím minimalizujú stratu kúpnej sily peňazí pri pomerne vysokej inflácii blížiacej sa k trom percentám. Naproti tomu v prípade slovenských domácností tvoria vklady v bankách s takmer nulovými úrokmi podľa OECD takmer 54 percent ich finančného majetku a podľa štúdie NBS je to dokonca až 68 percent. Väčšina ich finančných aktív tak nesie negatívny reálny výnos, čo zjednodušene povedané zamenená, že chudobnejú, keďže zhodnocovanie peňazí takýmto spôsobom nedosahuje ani úroveň inflácie.


Nasledujúce články

7
Január
2025

Sumár roka 2024: Technologický rast a zlato na historických maximách

Väčšina hlavných tried aktív v minulom roku zaznamenala pozitívne zhodnotenie, pričom výnimkou boli štátne dlhopisy s dlhou splatnosťou a ropa. Americký akciový index S&P 500 pokračoval v raste a druhý rok po sebe narástol o viac ako 20 percent, čo sa stalo len štvrtýkrát za ostatných 150 rokov. Tento výsledok bol podporený nárastom ziskov najmä technologických gigantov spojených s umelou inteligenciou, ako aj rastom valuácií, ktoré sa dostali na výrazne nadpriemerné úrovne vďaka pozitívnym očakávaniam ekonomického rastu bez výraznejších inflačných tlakov. Krátke konce výnosových kriviek klesli v reakcii na uvoľnenie menovej politiky centrálnych bánk, zatiaľ čo dlhé konce výnosových kriviek rástli v dôsledku faktorov, ako sú solídne vyhliadky rastu HDP (najmä v USA), očakávania trvalejšie vyššej inflácie, narastajúce verejné dlhy a zmeny v geopolitickom prostredí. Cena zlata pokračovala v raste na nové historické maximá, čo bolo podporené najmä jeho nákupmi centrálnymi bankami v reakcii na tzv. sankčné riziko po zmrazení ruských devízových rezerv Západom. Ropa druhý rok po sebe strácala, keď na nej prevládol faktor previsu ponuky pri dynamickom raste ťažby mimo združenia OPEC+. Dolárový index vzrástol na 25-mesačné maximum, keď americká ekonomika prekonávala výkonnosť ostatných vyspelých krajín. Očakáva sa, že jej dominancia bude pokračovať aj tento rok, čo môže obmedziť ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany Federálneho rezervného systému.