Globálna ekonomika v roku 2025: Oživenie obchodu, rast príjmov a stabilné trhy práce podporia jej rast

Svetová ekonomika by si aj v budúcom roku mala udržať solídne vyše trojpercentné tempo rastu. Aktivita bude podporená poklesom inflácie, ktorá sa blíži k cieľovým hodnotám centrálnych bánk, a uvoľňovaním menovej politiky, ktorá konverguje k neutrálnym úrovniam. Oživenie zahraničného obchodu, rast disponibilných príjmov domácností a silné trhy práce budú hlavnými faktormi podporujúcimi ekonomiku rovnako ako odraz investičnej aktivity vďaka nižším úrokovým sadzbám. Kým v USA a Číne bude pokračovať fiškálna expanzia, v Európe sa očakáva fiškálna konsolidácia, ktorá spomalí rast. Priaznivé makroekonomické podmienky by mali stále podporovať akciové trhy a private equity investície, aj keď pokles dlhopisových výnosov môže byť obmedzený.

Nad trojpercentnou métou

Globálny ekonomický rast by mal byť piaty rok po sebe nad trojpercentnou hranicou. Nízka inflácia, stabilný rast zamestnanosti a uvoľňovanie menovej politiky na prelome rokov 2024 a 2025 by mali podporiť celkový dopyt. Hoci medzinárodný obchod stále rastie, nárast protekcionizmu, najmä zo strany USA, môže obmedziť rast ekonomík v Európe a Ázii, najmä v Číne. V rozvinutých ekonomikách bude hlavným motorom rastu USA, ktoré dosiahnu „no landing“ scenár s rastom nad 2 % vďaka silnej spotrebe, boomu v oblasti umelej inteligencie, budovaniu datacentier a reshoringu. Pozitívom bude hospodárska politika amerického prezidenta Trumpa zameraná na dereguláciu a znižovanie daní, podporená republikánskym Kongresom. Eurozóna bude rásť lepšie ako v roku 2024, no stále len na polovičnej úrovni oproti USA, s obmedzeným rastom disponibilných príjmov, a tak so slabším oživením spotreby domácností. ECB bude váhať pri ďalšom uvoľňovaní menovej politiky a výrobné sektory sa stretnú s problémami nízkej konkurencieschopnosti, so slabými exportmi do Číny a clami v USA. V rozvíjajúcich sa ekonomikách ako India a Indonézia predpokladáme dynamický rast pre silnú spotrebu domácností a robustnú investičnú aktivitu, zatiaľ čo čínsky rast sa len mierne spomalí, s podporou veľkých stimulov zameraných na stabilizáciu trhu s nehnuteľnosťami a oživenie spotreby domácností.

Ďalšie zvoľnenie inflácie

Tempo rastu spotrebiteľských cien by malo ďalej klesať a blížiť sa k cieľovej úrovni 2 % v mnohých vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Väčšia rovnováha na trhoch práce a spomalenie rastu miezd by mali pomôcť spomaliť aj „lepkavú“ infláciu v službách, ktorá sa dlhodobo držala nad 4 % v krajinách OECD. Politika obmedzenia imigrácie a zavádzania nových dovozných ciel v USA pod Trumpovou administratívou však môže viesť k opätovnému rastu inflácie, najmä ku koncu roka. Inflácia v eurozóne by mala byť tlmená pomalým ekonomickým oživením. Čínska inflácia zostane tesne nad nulou v dôsledku priemyselnej nadkapacity, obchodného protekcionizmu a iba mierneho oživenia domácej spotreby.

Obrat v menovej politike podporí investície

Dezinflačný trend vytvoril už od leta 2024 priestor na rýchle uvoľňovanie globálnej menovej politiky, ktoré bude najrýchlejšie od začiatku koronakrízy na jar 2020. Myslíme si, že Fed, ECB a Bank of England budú naďalej znižovať úrokové sadzby, aj keď každá z týchto centrálnych bánk bude mať iné tempo „cutov“. V USA v dôsledku prorastovej a proinflačnej hospodárskej politiky Fed zníži sadzby len mierne pod 4 %. Bank of England sa dostane pod 4 % vzhľadom na nižšie perspektívy ekonomického rastu, kým ECB bude musieť uvoľniť politiku až pod neutrálnu úroveň  2 %, aby podporila krívajúci rast. Bank of Japan bude jedinou veľkou západnou bankou, ktorá bude zvyšovať úrokové sadzby, ale len veľmi pozvoľne a bez prekročenia 1 %. Výnosové krivky v USA a Európe by mali ďalej klesať v krátkom horizonte, no dlhé výnosy by sa nemali už výrazne znižovať, predovšetkým v USA, aj pre obavy z vysokého verejného dlhu.

Obmedzený priestor na rast Wall Street

Makroekonomické prostredie bude aj naďalej podporovať rizikové investície, najmä v súvislosti s ústupom inflácie a s uvoľňovaním menovej politiky. Vysoké valuácie rizikových aktív na čele s americkými akciami, ktoré sú oceňované na úroveň takmer dokonalosti, by však mali obmedziť ich ďalšie zisky. Očakávame, že v roku 2025 Wall Street dosiahne rast, ktorý sotva presiahne rast firemných ziskov, čo znamená jednociferné zhodnotenie po dvoch rokoch viac ako 20 % návratnosti. Európske akcie, ktoré sú lacnejšie, budú limitované slabým ekonomickým rastom, ktorý ovplyvní aj pomalý rast ziskov. Burzy v rozvíjajúcich sa krajinách čelia obmedzeniam zo strany obchodných vojen a silného dolára, aj keď rast firemných ziskov bude relatívne silný. Napriek uvoľňovaniu menovej politiky nečakáme výrazný pokles dlhého konca americkej výnosovej krivky, ktorá bude pod vplyvom rastúceho inflačného rizika a expanzívnej fiškálnej politiky. Referenčný 10-ročný americký výnos okolo 4 % by sa mal stať novým normálom, kým 10-ročný nemecký výnos môže klesnúť pod 2 %, ak ekonomický rast v Nemecku zostane stagnovať. Vybrané korporátne dlhopisy budú ponúkať atraktívne kupóny pri relatívne nižšej citlivosti na pohyby trhových úrokových sadzieb. Pokračujúci rast dealflowu a exitov v private equity trhoch, podporený lacnejším financovaním, by mal priniesť zaujímavé príležitosti.

Geopolitické napätie a ekonomické riziká

Hlavné riziká na budúci rok sú predovšetkým rastúce napätie v zahraničnom obchode a protekcionizmus, ako aj možná eskalácia geopolitického napätia. Tieto faktory by mohli zvýšiť ceny tovarov a komodít, narušiť logistiku a viesť k obnovenému rastu inflácie, čo by podkopalo ekonomický sentiment a spomalilo rast ekonomiky. Pre Európu bude veľkou výzvou politická krehkosť v jej jadre – v Nemecku a vo Francúzsku – čo by mohlo brániť riešeniu štrukturálnych problémov, ktoré nemožno vyriešiť len uvoľnenou menovou politikou. Ďalším rizikom je možná korekcia na Wall Street, ktorá by cez negatívny efekt na bohatstvo mohla viesť k spomaleniu spotreby, a tak aj rastu americkej (a následne globálnej) ekonomiky. Na druhej strane medzi pozitívne riziká by patrili zastavenie vojenských konfliktov v niektorých regiónoch, veľká reforma fiškálneho rámca v Nemecku (napr. dlhová brzda) alebo úspech reflačnej stimulácie na dopyt orientovanej hospodárskej politiky v Číne.
 


Nasledujúce články