Ekonomika v roku 2021: Krivka rastu bude mať tvar písmena „V“
Najrýchlejší rast ekonomiky od roku 2010
Očakávame, že globálna ekonomika by v budúcom roku mala rásť vyše päťpercentným tempom, najrýchlejším minimálne od roka 2010. Ťahúňom obnovy by mal byť ázijsko-pacifický región s asi sedempercentným rastom vďaka vyše 10-percentnému rastu Indie a takmer deväťpercentnému rastu čínskeho hospodárstva, dvoch najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. Rozvinuté ekonomiky, ktoré sa na prelome rokov ešte budú boriť s koronavírusm, by mali dosiahnuť približne 3,5-percentné tempo rastu, pričom odraz eurozóny by mal prekonať 4 percentá a Spojených štátov okolo 3,5 percenta. Za robustným oživením, ktoré sa začalo už v lete a vykazuje tvar blízky „V“ nielen podľa predstihových ukazovateľov na čele s indexmi nákupných manažérov, ale aj reálnych dát, bude stáť objav vakcíny proti COVIDU-19. Naďalej ho budú podporovať aj mimoriadne uvoľnené menové politiky, kde sa bilancia hlavných svetových centrálnych bánk zvýši na konci roka 2021 vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu približne na 28 biliónov dolárov zo 16,5 bilióna na konci roka 2019 v kombinácii s fiškálnou podporou, hoci menšou ako v roku 2020.
Jedna z najkratších kríz
Ako pozitívum pre ekonomický rast vnímame aj výmenu šéfa Bieleho domu, keď nevypočítateľného Donalda Trumpa nahradí štandardnejší Joe Biden, vďaka ktorému by mala klesnúť politická neistota v USA a celkovo geopolitické napätie. Predpokladáme, že globálna ekonomika sa na predpandemické úrovne dostane už v prvej polovici roka 2021, teda za 6 štvrťrokov, výrazne rýchlejšie ako po globálnej finančnej kríze 2008/2009, keď na to potrebovala 14 kvartálov. Okrem výrazne rýchlejšej a väčšej odpovede tvorcov politík stojí za tým aj fakt, že išlo „len“ o zdravotnú krízu, ktorá nemala pôvod v nerovnováhach ekonomického systému. Aj preto pokles väčšiny systémovo dôležitých ekonomík trval rekordne krátko – len dva štvrťroky, hoci magnitúda recesie bola najväčšia od druhej svetovej vojny, keď pandémia prvýkrát v histórii zasiahla všetky regióny sveta naraz.
Inflácia pod 3 percentami
Inflácia ostane agregátne celosvetovo na nízkych úrovniach pri podtrendovom raste pod tromi percentami, čo je pomalšie tempo ako v roku 2020. V rozvinutom svete sa síce odrazí z 0,7-0,8 percenta na 1,2-1,4 percenta, no, naopak, v emerging krajinách sa jej dynamika výrazne spomalí z vyše 5 percent pod 4 percentá. Za odrazom na Západe by mal stáť odraz cien palív, keď rastie cena ropy, postupné exspirácie rôznych štátnych podpôr ekonomiky vrátane zníženia DPH a oživenie agregátneho dopytu. Hlavným faktorom disinflácie v rozvíjajúcich sa krajinách je odznievanie efektu prasacej chrípky v Číne, ktorá viedla k raketovému rastu cien po vyhubení stád, a odznievanie efektu drahej zeleniny v Indii ako výsledku narušenia dodávateľských sietí.
Rely na akciových trhoch
Oživenie globálnej ekonomiky by malo v budúcom roku podporiť aj odraz ziskov firemného sektora, rádovo o 25-30 percent. Malo by to podporiť pokračovanie rely na akciových trhoch, ako aj kompresiu rizikových prirážok podnikových dlhopisov. A to aj vďaka prostrediu rekordného dna úrokových sadzieb, ktoré sú negatívne nielen po očistení o infláciu, ale v mnohých vyspelých krajinách aj v nominálnom vyjadrení, kde menej ako nulový výnos nesie tretina všetkého dlhu vyspelého sveta vďaka tomu, že len Fed a ECB budú mesačne nakupovať aktíva za vyše 200 miliárd dolárov. Ochota podstupovať riziko by mala tlačiť nadol bezpečne vnímané aktíva ako dolár či zlato.
Hoci by ekonomické a politické neistoty v roku 2021 mali výrazne poklesnúť oproti koronaroku 2020, stále pôjde o vyvýšené úrovne. Hlavným rizikom je pomalý proces vakcinácie svetovej populácie proti COVIDU-19 a neochota kritickej masy ľudí byť zaočkovaný, čo by mohlo výrazne skomplikovať a spomaliť oživenie hospodárstiev, špeciálne na Západe. Problémom môže byť aj neschopnosť vlád dodať dostatočne veľké fiškálne stimuly. Iným výkričníkom môže byť tzv. tvrdý brexit.