Čína prvýkrát v histórii predbehla USA, v počte superboháčov

  • Oproti roku 2013 narástol celkový počet superbohatých o 50 percent, v Číne dokonca o 80 percent. Najviac dolárových miliardárov žije v Ázii - až 1022. Najmenej v Afrike - len 29. V Európe ich je 441.

  • Čína minulý rok prvýkrát prebehla v počte miliardárov Spojené štáty. V krajine draka sa ich počet zvýšil až o 90 na 568, kým v USA klesol o 2 na 535. Svetovou trojkou je India so 111 superboháčmi, čo je medziročne o 14 viac. Európskou jednotkou je najväčšia ekonomika kontinentu - Nemecko s 82 miliardármi.

  • Najviac klesol počet miliardárov minulý rok v Rusku, o 13 na 80, a to predovšetkým v dôsledku hlbokej kontrakcie ekonomiky, poklesu cien komodít a prudkého oslabenia kurzu rubľa.

  • Mestom s najväčším počtom miliardárov je prvýkrát Peking, má ich sto, čo je o tretinu viac ako pred rokom. Predbehol tak dlhodobú jednotku New York, kde pribudli minulý rok len štyria miliardári, čím sa ich počet dostal na 95. Na treťom mieste je Moskva, kde sídli 66 miliardárov. V prvej desiatke miest s najväčším počtom miliardárov je až päť čínskych miest.

  • Až 275 miliardárov alebo 12,5 percenta všetkých sú imigranti. Najviac ich je v USA - až 52. Najbohatším z nich je spoluzakladateľ technologického gigantu Google Sergej Brin.

  • Najbohatším človekom na svete ostal Bill Gates s majetkom 80 miliárd dolárov, hoci medziročne sa hodnota jeho majetku zmenšila o šesť percent. Je zároveň prvým človekom na svete, ktorý vygeneroval viac ako 100 miliárd hodnoty, pričom doteraz 20 miliárd dal na dobročinné účely. Druhým najbohatším je známy investičný mág Warren Buffett so 68 miliardami dolárov, hoci jeho bohatstvo kleslo medziročne o 11 percent sčasti aj pre darovanie vyše dvoch miliárd pre nadácie. Až 99 percent svojho bohatstva zarobila 85-ročná legenda po svojich 50-tych narodeninách. Svetovou trojkou je Amancio Ortgega, zakladateľ výrobcu odevov Inditex pod ktoré patria značky ako Zara, Bershka či Massimo Dutti. Vďaka rýchlej expanzii firmy sa jeho majetok zvýšil minulý rok o 16 percent na 64 miliárd dolárov. S 33 miliardami dolárov ostáva najbohatšou ženou Liliane Bettencourtová, ktorej otec založil kozmetický gigant L´Oreal.

  • Najmladším miliardárom je spolutvorca mobilnej aplikácie pre posielanie videí a fotografií Snapchat Evan Spiegel, ktorý má len 25 rokov a majetok 1,8 miliardy dolárov. Najbohatším miliardárom do 35 rokov je Mark Zuckerberg, zakladateľ sociálnej siete Facebook, ktorý disponuje bohatstvom 45 miliárd dolárov.

  • Najviac miliardárov vygeneroval sektor technológií, médií a telekomunikácii - až 307. Najbohatším z nich je Jeff Bezos, zakladateľ online obchodu Amazon. Za týmto sektorom nasleduje biznis s nehnuteľnosťami s 267 miliardármi a spracovateľský priemysel s 241 ultrabohatými. Investovanie sa umiestnilo na štvrtom mieste s 218 miliardármi.

  • Najbohatšom rodinou sveta sú Waltonovci so 123 miliardami dolárov. Ich otec založil najväčší svetový maloobchodný reťazec Wal-Mart. Na druhom mieste je rodina Kochovcov so 104 miliardami, ktorí stoja za konglomerátom Koch Industries. Na treťom mieste sú Marsovci so 72 miliardami. Ich bohatstvo pochádza z rovnomennej firmy, ktorá vyrába známe čokoládové tyčinky.

  • Firmy, ktoré vytvorili najviac miliardárov, až 10, sú dve. Celosvetová sieť hotelov Hyatt a potravinársky gigant Cargill.


Nasledujúce články

7
Január
2025

Sumár roka 2024: Technologický rast a zlato na historických maximách

Väčšina hlavných tried aktív v minulom roku zaznamenala pozitívne zhodnotenie, pričom výnimkou boli štátne dlhopisy s dlhou splatnosťou a ropa. Americký akciový index S&P 500 pokračoval v raste a druhý rok po sebe narástol o viac ako 20 percent, čo sa stalo len štvrtýkrát za ostatných 150 rokov. Tento výsledok bol podporený nárastom ziskov najmä technologických gigantov spojených s umelou inteligenciou, ako aj rastom valuácií, ktoré sa dostali na výrazne nadpriemerné úrovne vďaka pozitívnym očakávaniam ekonomického rastu bez výraznejších inflačných tlakov. Krátke konce výnosových kriviek klesli v reakcii na uvoľnenie menovej politiky centrálnych bánk, zatiaľ čo dlhé konce výnosových kriviek rástli v dôsledku faktorov, ako sú solídne vyhliadky rastu HDP (najmä v USA), očakávania trvalejšie vyššej inflácie, narastajúce verejné dlhy a zmeny v geopolitickom prostredí. Cena zlata pokračovala v raste na nové historické maximá, čo bolo podporené najmä jeho nákupmi centrálnymi bankami v reakcii na tzv. sankčné riziko po zmrazení ruských devízových rezerv Západom. Ropa druhý rok po sebe strácala, keď na nej prevládol faktor previsu ponuky pri dynamickom raste ťažby mimo združenia OPEC+. Dolárový index vzrástol na 25-mesačné maximum, keď americká ekonomika prekonávala výkonnosť ostatných vyspelých krajín. Očakáva sa, že jej dominancia bude pokračovať aj tento rok, čo môže obmedziť ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany Federálneho rezervného systému.