Ukrajinský konflikt doľahol na trhy
Na finančných trhoch panovala v minulom týždni mimoriadna volatilita spojená s vojnou na Ukrajine a neistotou okolo jej ďalšieho vývoja. Konflikt prináša z ekonomického pohľadu globálny negatívny šok a prekvapením tak nie je pokračujúci negatívny vplyv takmer na všetky triedy rizikových aktív. Predajný tlak bol citeľný na všetkých západných akciových indexoch, predovšetkým v Európe, ktorá má geograficky najbližšie k Rusku, a aj negatívny dosah protiruských sankcií pocíti z veľkej časti predovšetkým Európa. Investori utekali pred rizikom do štandardných bezpečných prístavov, ako sú americké a nemecké štátne dlhopisy, zlato či dolár. Vojnový konflikt rozpútal komoditné šialenstvo, keď na multiročné či prípadne rekordné maximá rastú poľnohospodárske plodiny, kovy, ako aj energetické suroviny.
AKCIOVÉ TRHY
Na finančných trhoch sa prehlbuje averzia voči riziku pre vývoj vojny na Ukrajine, ktorá eskaluje do ešte brutálnejšej podoby. A hoci sa obnovili vzájomné rokovania oboch bojujúcich strán, zatiaľ k ničomu zásadnému nedospeli a zdá sa, že koniec konfliktu zostáva v nedohľadne. Napriek zložitej situácii sa Wall Street darí odolávať intenzívnemu predajnému tlaku a dokázala sa odraziť z miním z prvej šokovej reakcie na ruskú inváziu. Obchodníci jednoducho dúfajú, že konflikt ostane lokálny, s minimálnym vplyvom na americkú ekonomiku. Európske akcie však každým dňom zostupujú nižšie až k ročným minimám, keď sa konflikt odohráva na území starého kontinentu a sankcie uvalené na Rusko sa dotknú najmä európskej ekonomiky. Straty sa z veľkej časti koncentrujú vo finančnom sektore a v tituloch, ktoré sú z Ruska alebo majú priamu expozíciu na Rusko. Navyše, prudko rastúce ceny komodít pri spomaľovaní ekonomiky vytvárajú obavy zo stagflačného prostredia, špeciálne v Európe. Sumárne na Wall Street blue chips index Dow Jones za celý týždeň odpísal 1,3 percenta, širší index S&P 500 stratil tiež 1,3 percenta a technologický Nasdaq Composite odpísal až 2,8 percenta. Európske akcie zaznamenali najhorší týždeň od covidových výpredajov v marci 2020 a oslabili až k ročným minimám. Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa prepadol o sedem percent a nemecký DAX a britský FTSE 100 odpísali viac ako 10 percent.
DEVÍZOVÉ TRHY
Panický útek do bezpečia pred čoraz brutálnejšou eskaláciou rusko-ukrajinského konfliktu sa pretavil do skokovitého poklesu bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov USA a Nemecka. Americký 10-ročný výnos sa prepadol o 23 bázických bodov na 1,73 percenta, nemecká referenčná desiatka sa vrátila pod nulu, keď spadla o 30 bázických bodov na -0,07 percenta.
KOMODITNÉ TRHY
Na multiročné aj historické maximá rastú poľnohospodárske produkty, priemyselné aj drahé kovy, ako aj energie. Hoci komoditný obchod zatiaľ nie je predmetom západných protiruských sankcií, mnohí obchodníci už teraz z etických princípov a obáv z poškodenia reputácie odmietajú nakupovať ruské suroviny, a to napriek tomu, že rastie ich diskont voči svetovým benchmarkom. Zároveň prepravcovia dávajú ruky preč od Ruska, a tak sa ruská produkcia nemá ani ako dostať na svetové trhy. Efektívne je tak na Západe menej komodít, ktorých je Rusko aj Ukrajina dôležitým svetovým exportérom a ktoré možno len ťažko nahradiť. Zlato pridalo 4,31 percenta na 1 970 dolárov a nezadržateľne sa blíži k dvetisícdolárovej hranici. Cena ropy vyletela na desaťročné maximá až k 120 dolárom za barel, keď sa zatiaľ nedostavil efekt z uvoľnenia rezerv v objeme 60 miliónov barelov v USA a s nimi spolupracujúcich krajín, ako aj z marcového navýšenia produkcie kartelu OPEC o 400-tisíc barelov denne. Tlak na ceny zmiernili až špekulácie, že by sa Irán v horizonte niekoľkých dní mohol dohodnúť s USA na zrušení sankcií a na svetové trhy by sa tak vrátila iránska produkcia, ktorá by nahradila práve časť tej chýbajúcej z Ruska. Americká ľahká ropa WTI vzrástla o 26,3 percenta na 115 dolárov za barel a severomorská ropa Brent pridala 20,6 percenta na 118 dolárov za barel.
DEVÍZOVÉ TRHY
Priaznivejšie vyhliadky smerom k USA a silný americký trh práce sa odrazili na kurze dolára, ktorý voči euru posilnil po dvoch rokoch po prvýkrát pod hranicu 110 centov. Americkú menu podporuje nielen odhodlanie Fedu začať zvyšovanie úrokových sadzieb už v marci, ale v porovnaní s Európou aj omnoho menšia závislosť od ruských energií a geografický odstup od vojenského konfliktu na Ukrajine. Pre paralýzu ruského finančného sektora sa na historické dno prepadol rubeľ, ktorý od úplného kolapsu zachránili len podporné opatrenia ruskej centrálnej banky a vlády. Čím bližšie k ohnisku konfliktu na Ukrajine, tým horšie pre stredoeurópske meny, ktoré dramaticky strácali celý týždeň a bola nevyhnutná intervencia Poľskej centrálnej banky aj ČNB.