Nervozita z vysokej inflácie opäť vo svetle reflektorov

V druhej polovici minulého týždňa začala Wall Street aj Európa opäť panikáriť z inflačného vývoja, ktorý nevykazuje známky spomaľovania. To viedlo k rastu očakávaní počtu zvýšení sadzieb Fedom v tomto roku, pričom rovnaký vývoj vidno aj v prípade ECB, výsledkom čoho bol rast dlhopisových výnosov, najmä na krátkom konci výnosovej krivky, čo, pochopiteľne, dostáva akcie pod tlak. Mínusom pre ne bolo aj rastúce geopolitické napätie okolo Ukrajiny, ktoré naopak pomáhalo rope. Komoditu však podporujú najmä fundamentálne faktory s rýchlo rastúcim dopytom pri oživovaní globálnej ekonomiky s rastúcou mobilitou a zaostávajúcou ponukou. Zlato profitovalo z rastúcej averzie voči riziku, rastu inflačných tlakov, ako aj zo slabšieho dolára. Euro sa držalo voči nemu väčšinu týždňa na silných úrovniach, keď trhy zakalkulovávali do cien najmä 180-stupňovú otočku v smerovaní politiky ECB, kým vo Fede prepočítavali „len“ rýchlejšie zvyšovanie sadzieb.

AKCIOVÉ TRHY

V prvej polovici minulého týždňa panovala na finančných trhoch konštruktívna nálada a Wall Street pokračovala v robustnom odraze z januárových miním, keď sa zdalo, že plány svižného zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami s prepnutím z kvantitatívneho uvoľňovania do kvantitatívneho sprísňovania dokázali trhoví účastníci už stráviť, k čomu pomáhal aj solídny priebeh výsledkovej sezóny za posledné tri mesiace roka. V druhej polovici týždňa sa však na trhy vrátila nervozita s ešte agresívnejším započítavaním sprísňovania menovej politiky v reakcii na zverejnenie vysokých inflačných čísel z USA za január, ktoré prekonali očakávania s dynamikou medziročného rastu cien na úrovni 7,5 percenta, čo predstavuje 40-ročné maximá. Forsáž výpredajom dodali správy vysokých amerických vládnych úradníkov o tom, že ruský útok na Ukrajinu je už na spadnutie. Výsledkom bol pokles širokého amerického indexu S&P 500 o 1,8 percenta, keď ho ťahali dole najmä technológie. Paneurópsky index STOXX 600 paradoxne rástol o 1,6 percenta v dôsledku inej týždňovej porovnávacej bázy pre časový posun a oneskorenú povíkendovú reakciu na vývoj na Wall Street. Rástol aj index MSCI Emerging Markets so ziskom 1,5 percenta, k čomu pomohol slabší dolár, ako aj signály zrýchľovania čínskej ekonomiky.

DLHOPISOVÉ TRHY

Nervozita z vysokých a konsenzus prekonávajúcich inflačných tlakov, ktoré v eurozóne dosahujú historické rekordy (5,1-percentná inflácia v januári) a v Spojených štátoch 40-ročné maximá (7,5-percentné tempo rastu cien v januári), nevykazujúcich znaky poľavovania, viedla k pokračovaniu rastu výnosov na dlhopisových trhoch, keď trhy zvyšujú očakávania sprísňovania menových politík. Konsenzus trhu počíta už so šiestimi zvýšeniami sadzieb Fedom v tomto roku a s dvomi u ECB. K takémuto vývoju prispel aj jastrabí slovník predstaviteľov Fedu, pričom trhy zdvíhali obočie najmä nad slovami Jamesa Bullarda, ktorý preferuje zvýšenie sadzieb až o 50 bázických bodov v marci a do júla chce mať sadzby o 100 bázických bodov vyššie. V prípade ECB cítiť veľkú nejednotnosť v názoroch, čo samo osebe pôsobí jastrabo. Mnoho centrálnych bankárov z eurozóny spochybňuje inflačné projekcie analytikov ECB, považuje ich za prinízke a preferuje začať skoré uťahovanie menovej politiky. Naopak, šéfka banky Christine Lagardová vyhlasuje, že predčasné zvýšenie sadzieb by mohlo ohroziť ekonomickú obnovu. Výsledkom tohto kokteilu bol rast 10-ročného amerického výnosu k dvojpercentnej úrovni na dvaapolročné maximá, pričom 10-ročný „Nemec“ sa jasne vynoril nad nulu, prvýkrát od roku 2019, a obchoduje sa s výnosom 0,3 percenta. Jasný jastrabí pivot menovej politiky s obmedzením dodávania likvidity na trhy sa pretavil v raste averzie voči riziku, čo viedlo k rozšíreniu rizikových prirážok podnikových dlhopisov či suverénnych dlhopisov najmä na periférii eurozóny.

DEVÍZOVÉ TRHY

Napriek výraznému posunu dlhopisových výnosových kriviek nahor dokázalo zlato rásť už druhý týždeň po sebe a posunulo sa na dvojmesačné maximá na 1 860 dolárov, keď mal naň väčší vplyv slabší dolár, vysoké inflačné tlaky (ktoré efektívne znamenali pokles reálnych sadzieb) a zvýšená averzia k riziku, k čomu prispeli aj slová americkej administratívy o tom, že Rusko by mohlo vojensky zaútočiť na Ukrajinu už v najbližšom čase. Toto rastúce geopolitické napätie podporilo aj ropu, ktorá sa priblížila k 95-dolárovej méte v prípade WTI, pričom Brent ju už dosiahol, keď sa za týždeň posilnil takmer o tri percentá. Za rastom komodity sú však najmä fundamentálne dôvody s robustným rastom dopytu pri pokračovaní oživovania svetovej ekonomiky s rastom mobility. Na druhej strane ponuka zaostáva za týmto vývojom a v najbližšom čase bude mať OPEC a s ním spolupracujúce krajiny veľmi náročné dostatočne zvyšovať ťažbu podľa dohodnutých kvót vzhľadom na výrazný investičný dlh do upstreamu.

KOMODITNÉ TRHY

Euro sa väčšinu týždňa držalo na silných úrovniach nad 114 dolárovými centmi, keď sa obchodníci sústreďovali najmä na 180-stupňový obrat v smerovaní menovej politiky ECB. Všímali si najmä jastrabie vyhlásenia jej predstaviteľov na čele s Joachimom Nagelom, novým šéfom Bundesbanky (náklady na skoršie utiahnutie politiky sú nižšie ako konanie príliš neskoro), pričom upokojujúce slová prezidentky ECB Christine Lagardovej, ktorými chcela naznačiť, že sprísňovanie menovej politiky nebude také rýchle, ako naznačuje trh, boli tlačené skôr do úzadia. Aj preto kurz eura voči doláru reagoval na zverejnenie vyššej ako očakávanej inflácie v USA za január len krátkodobým poklesom pred obnovením rastu. Jednoducho, zvyšovanie sadzieb Fedom je viac zahrnuté v cenách v porovnaní s rovnakými krokmi v prípade ECB, ktorá ešte donedávna naznačovala, že v roku 2022 to neprichádza do úvahy. Až v závere týždňa sa dolár posilnil na 113,5 centa, k čomu prispel nárast geopolitického napätia okolo Ukrajiny.