Graf týždňa: Stagflácia môže pretočiť výkonnosť
Zhoršujúce sa prospekty rastu globálnej ekonomiky a ďalšie zvyšovanie už vysokých odhadov tempa rastu inflácie z dôvodov vysokých cien komodít, teda prostredie blízke stagflácii, môže limitovať rast cien mnohých klasických finančných aktív. Existuje riziko, že sa zopakuje scenár ich výkonnosti ako v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Protivetry vysokých cien energií a ďalších komodít vrátane poľnohospodárskych, ktoré sa s prispením ukrajinskej krízy a s ňou súvisiacich obáv z prerušenia dodávok mnohých surovín z Ruska na Západ posunuli na multiročné či rekordné maximá, spôsobujú systematické znižovanie odhadov rastu globálnej a špeciálne európskej ekonomiky (a s tým súvisiacu redukciu cenových cieľov akciových indexov).
Naopak, projekcie už predtým svižného rastu spotrebiteľských cien sú výrazne zvyšované. Je pritom zrejmé, že vysoká inflácia by bola realitou aj bez ukrajinskej krízy a ostane aj v prípade jej skorej deeskalácie. Ceny energií rástli z fundamentálnych dôvodov rýchlo rastúceho dopytu pri oživovaní globálnej ekonomiky z koronašoku, na ktorý ponuková strana nestíhala reagovať, pre stále narušené dodávateľské reťazce či pre nepremyslený a uponáhľaný prechod EÚ na zelené energie. Navyše, k vyšším cenám potravín prispieva aj nepriaznivé počasie či rozsiahle požiare, čo sa negatívne podpísalo na minuloročnej úrode obilnín. Okrem toho vysoké energie a najmä plyn predražujú aj hnojivá, ktorých ceny stúpajú aj pre uvalenie sankcií na Rusko a Bielorusko ako ich významných exportérov, čo sa takisto podpisuje pod tlaky na vyššie ceny potravín.
Graf 1: Projekcie rastu globálnej ekonomiky sa zhoršujú a odhady rastu inflácie sú zvyšované
Ekonomické prostredie, ktoré smeruje k stagflačnému vývoju, teda pomalému rastu a vysokej inflácii, býva nepriaznivé pre mnohé klasické finančné aktíva. V nedávnej minulosti panovali vo svete deflačné či disinflačné tlaky spolu s relatívne svižným ekonomickým rastom (v podstate zlatovlasý scenár), čo umožnilo centrálnym bankám držať politiku nulových úrokových sadzieb a expanzie bilancií s cieľom vytvoriť čo najpriaznivejšie finančné a financujúce podmienky. Výsledkom takéhoto setupu bolo nadpriemerne vysoké zhodnotenie finančných aktív, špeciálne v porovnaní s reálnymi ekonomickými veličinami.
Graf 2: Vysoké zhodnotenie rizikových finančných aktív v prostredí nízkej inflácie
Počas stagflačného obdobia v 70. a 80. rokoch, teda perióde pomerne vysokej inflácie, sa najlepšie darilo komoditám a najmä zlatu, ktorých výkonnosť výrazne prekonala akciové trhy či dlhopisy. Keďže sa zdá, že smerujeme k prostrediu podobnému ako pred 40 až 50 rokmi, mohlo by sa oplatiť mať zvýšenú expozíciu portfólií voči komoditám. Napríklad prostredníctvom nákupu akcií zo sektora základných materiálov či energií.
Graf 3: Vysoké zhodnotenie komodít v stagflačných časoch
