Spravodajstvo 27.04.2022 Patrik Hudec, analytik J&T BANKY

Graf týždňa: Rastúca závislosť od uhlia

Globálna závislosť od uhlia, ktorému ako najšpinavšiemu fosílnemu palivu s prísnejším postojom pri ochrane klímy zvonil umieračik, sa stáva paradoxne čoraz silnejšia.

Dopyt rastie od minulého roka v súvislosti s nedostatkom zemného plynu a prudkým nárastom spotreby elektriny po zrušení proticovidových opatrení. Trh s uhlím podporila aj ruská invázia na Ukrajinu, ktorá spôsobila masívny ponukový šok a vyvolala domino efekt na všetkých komoditách, predovšetkým tých energetických.

Európa tak postupne zvažuje otváranie uhoľných elektrární, kde už bola činnosť ukončená (Nemecko, Taliansko), Čína otvára už zavreté bane a plánuje nové a v USA zažíva spaľovanie uhlia najväčší boom za posledných 10 rokov, pričom elektrina z tohto zdroja poháňa aj infraštruktúru ťažiarov kryptomien.

Zvýšený záujem o uhlie má obrovské dôsledky na globálnu ekonomiku. Vyššie ceny naďalej priživujú inflačné tlaky, pritom uhlie aj na rekordných cenách predstavuje stále jeden z relatívne najlacnejších druhov energetických palív. Podľa dát Bank of Amerika sú náklady na jeden milión britských termálnych jednotiek btu energie 15 dolárov z uhlia, 25 dolárov z ropy a 35 dolárov zo zemného plynu. Uhlie sa tak stáva čoraz dôležitejším zdrojom pre výrobu energie.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) svet v minulom roku vyrobil z uhlia najviac elektriny v histórii. Medziročná produkcia vzrástla o deväť percent a v tomto roku sa očakáva, že celková spotreba uhlia pre výrobu elektriny, ocele a ďalšieho priemyselného využitia stúpne o dve percentá na rekordných viac ako osem miliárd ton. Na tejto úrovni by mala zostať minimálne do roka 2024.

V EÚ, ktorá má jeden z najambicióznejších klimatických cieľov, sa spotreba uhlia v minulom roku zvýšila prvýkrát od roku 2017 o 12 percent. V USA spotreba vzrástla o 17 percent a rovnako vyššia bola aj v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Graf 1 Spotreba uhlia dosahuje rekordné úrovne