Graf týždňa: Čína hádže Európe záchranné naftové koleso
Od začiatku februára vstúpi do platnosti embargo na dovoz spracovaných ruských ropných produktov po mori do EÚ po tom, ako sa od začiatku decembra minulého roka jej členské krajiny dohodli na odstrihnutí od dodávok seaborne ruskej ropy v rámci ekonomických sankcií uvalených na Kremeľ za jeho okupáciu Ukrajiny. Rusko bolo pritom doteraz najväčším externým zásobovačom Európy ropou a produktov z nej derivovaných na čele s naftou. Len minulý rok z krajiny agresora doviezli do EÚ 220 miliónov barelov naftových produktov, čo predstavuje asi 14-tisíc olympijských bazénov. Väčšina z toho bude musieť byť nahradená z iných zdrojov, kde významnú rolu zohrá Čína.
Ešte v roku 2021 viac ako polovica dodávok ropy a ropných produktov po mori do EÚ a Spojeného kráľovstva pochádzala z Ruska. V decembri minulého roka tento podiel stále dosahoval približne 40 percent, keď narástlo zásobovanie zo Saudskej Arábie (ktorá zvýšila exporty aj preto, že na domácom trhu vo väčšom využíva zľavnenú ruskú ropu a svoju vlajkovú zmes Arab Light predáva s prémiou voči benchmarku Brent) či Indie (ktorá tiež vo výrazne väčšej miere spracováva ruskú ropu).
Graf 1: Rusko bolo donedávna hlavným vývozcom nafty do EÚ
Preto na trhoch ešte nedávno panovala neistota, v akej miere sa Európe podarí nahradiť masívne ruské dodávky. Nervozita v ostatnom čase však ustupuje, keď rastie pravdepodobnosť, že, hoci to nebude hladké, by to nemal byť až taký neprekonateľný problém. Okrem rastu dovozu z krajín Perzského zálivu, ktoré sú geograficky najbližšie k Európe a ktoré nedávno zvýšili svoju rafinačnú kapacitu, narastú aj dodávky od dlhodobých dodávateľov – z už spomínanej Indie a zo Spojených štátov, ktorých rafinérie by tento rok mali vyprodukovať rekordný objem destilátov.
Najdôležitejší faktor, ktorý by mal (hoci nepriamo) zabezpečiť, že Európa by mohla mať dostatok nafty (v prípade benzínu je viac-menej sebestačná) aj po 5. februári, sa však volá Čína. Export čínskych rafinérii sa v ostatnom čase dramaticky zvýšil a exportné kvóty narástli pre rok 2023 medziročne o 50 percent. Väčšina čínskych ropných derivátov nedopláva do Európy, ale do geograficky bližších krajín v regióne. To však zníži potrebu dovozu z Perzského zálivu či iných destinácií do Ázie a malo by uvoľniť exportnú kapacitu práve pre Európu. Exporty naftových produktov z Číny by mali dosiahnuť začiatku roka rádovo 400- až 600-tisíc barelov denne, čo je objem, ktorý stratí Európa v dôsledku uvalenia embarga na ruské dovozy. Zvýšený export nafty Čínou je umožnený aj tým, že Peking dováža čoraz viac zľavnenej ruskej ropnej zmesi Urals. Rusko je už hlavným zásobovateľom Číny ropou a predbehlo aj Saudskú Arábiu. Jednoducho viac ruskej ropy smeruje mimo Západ a viac perzskej ropy a jej derivátov smeruje práve do Európy.
Sankcie na ruskú ropu a ropné produkty vrátane opatrení cenových stropov však vytvárajú riziko, že časť ruskej ropy (hoci sa to zatiaľ vo veľkom nedeje) by mohla z trhu zmiznúť, čo by mohlo zvýšiť ceny. Spomalenie európskej a svetovej ekonomiky súčasne znižuje dopyt po nafte, čo naopak pôsobí opačným smerom.
Graf 2: Prudký rast čínskych exportov naftových produktov
