Wall Street sa roztopila pod tlakom Trumpových ciel

Finančné trhy a celá svetová ekonomika boli radikálne negatívne zasiahnuté v úvode apríla dlhoočakávaným oznámením amerických recipročných dovozných ciel prakticky voči všetkým krajinám. Americký prezident Donald Trump 2. apríla, ktorý nazval dňom oslobodenia, oznámil ich výšku (v priamej úmere od deficitu zahraničného obchodu v pomere k importom s tou-ktorou krajinou), ktorá prekonala aj tie najpesimistickejšie očakávania. Agregátne efektívna miera dovozných ciel v USA presiahne 22 percent, čo je najviac od roku 1909 a vyššia ako počas katastrofického obdobia 30. rokov minulého storočia počas veľkej hospodárskej krízy, ktorú prehlbovala práve vysoká miera protekcionizmu. Je to ekvivalent najväčšieho zvýšenia daní pre americké domácnosti a podniky od roku 1968. Clá výrazne poškodia miestnu ekonomiku, ktorej výhľad rastu sa dramaticky zhoršil, a rastie pravdepodobnosť recesie v nej, podľa niektorých odhadov na viac ako 50 percent. Navyše zasiahnuté krajiny majú plány prijímať odvetné protiopatrenia (Čína ich už oznámila), čo bude znamenať obchodnú vojnu s negatívnym dosahom na globálny hospodársky rast.

Akciové trhy

Už dlhší čas napätá atmosféra na finančných trhoch práve pre neistotu okolo americkej colnej politiky sa v úvode apríla po vyhlásení konkrétnych a mimoriadne agresívnych amerických dovozných ciel dramaticky zhoršila a výrazne narástla averzia voči riziku. Akciové trhy na celom svete sa preto dostali pod intenzívny predajný tlak. Wall Street meraná indexom S&P 500 je už v pásme korekcie s poklesom o viac ako 10 percent od februárových historických maxím, obchoduje sa na najnižších úrovniach od jari 2024 a blíži sa k medvediemu pásmu (teda k poklesu o vyše 20 percent). Index S&P 500 reagoval vo štvrtok 3. apríla najväčšími jednodennými stratami od začiatku pandémie koronavírusu pred piatimi rokmi, keď odovzdal takmer päť percent a v piatok zaknihoval ešte výraznejšie straty. Technologický index Nasdaq Composite už padol do medvedieho trhu, poklesom o viac ako 20 percent z historických maxím, keď vo štvrtok aj v piatok zaznamenal viac ako 5-percentné straty. Clá budú znamenať pomalší ekonomický rast aj pre Európu, špeciálne uvalením odvetných ciel. Preto európske akciové trhy začínajú precitať z veľkého nemeckého fiškálneho impulzu. Nemecký index DAX či bluechipsový paneurópsky index STOXX 50 klesli z nedávnych historických maxím už o viac ako 10 percent. Ťažké straty v závere minulého týždňa zaknihovali aj ázijské akciové trhy, kde sa japonský index Nikkei 225 či hongkonský Hang Seng nachádzajú už v medveďom teritóriu.

Dlhopisové trhy

Predpoklady dramatického spomalenia americkej ekonomiky v reakcii na uvalenie vysokých amerických dovozných ciel s očakávaním odvetných opatrení ostatných krajín prudko zvyšujú pravdepodobnosť recesie (nielen) americkej, ktorá už presahuje 50 percent. To sa pretavilo do rázneho poklesu výnosov amerických dlhopisov. Desaťročný benchmark sa ponoril pod 4,0-percentnú métu prvýkrát od októbra 2024. Trh zvyšuje pravdepodobnosť toho, že Fed ešte pred letom obnoví znižovanie úrokových sadzieb s cieľom podporiť ekonomiku. Pod tlak sa pritom dostávajú aj výnosy v Európe a 10-ročný nemecký výnos „flirtoval“ s úrovňou 2,5 percenta, čo znamená, že vymazal všetok rast od tlačovej konferencie predstaviteľov strán CDU/CSU a SPD, ktoré sformujú (staro)novú vládu, na ktorej bolo oznámené vytvorenie veľkého infraštruktúrneho fondu a zámer úpravy dlhovej brzdy.  Aj v prípade ECB zvyšuje derivátový trh očakávania ohľadne rýchlosti uvoľnenia menovej politiky a plne započítava ďalší „cut“ na tohtomesačnom zasadnutí. Európska ekonomika totiž takisto s vysokou pravdepodobnosťou skončí v recesii, ak vypukne plnotučnú obchodná vojna.

Komoditné trhy

Ropa zaznamenala v minulom týždni prudký, takmer 10-percentný pokles, keď americká zmes WTI spadla miestami pod 62 dolárov a európsky benchmark Brent klesol až k méte 65 dolárov, čo predstavuje najnižšie úrovne od leta 2021. Straty komodity boli koncentrované do dvoch posledných obchodných dní predchádzajúceho týždňa, počas ktorých komodita stratila takmer 14 percent, keď ustupovala z jednomesačných maxím (kam bola vytlačená najmä pre sprísnenie amerických sankcií voči Iránu a Venezuele)! Kolaps cien ropy bol reakciou na kroky Bieleho domu ohľadne protekcionizmu v zahraničnom obchode, keď prezident Donald Trump 2. apríla, ktorý nazval dňom oslobodenia, vyhlásil výrazne vyššie dovozné clá voči hlavným obchodným partnerom oproti tým najpesimistickejším predpokladom. Druhým signifikantným faktorom, ktorý tlačil cenu ropy nadol, bolo prekvapujúce rozhodnutie ôsmich kľúčových členov kartelu OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a Ruskom o trojnásobne rýchlejšom raste ťažby od mája oproti pôvodným plánom, teda o 411-tisíc barelov denne oproti rádovo 140-tisíc. Zdá sa, že členovia kartelu chcú naznačiť, že sú ochotní vydržať aj pre ich rozpočty bolestivý pokles cien na určitý čas, aby vytvorili tlaky na nečlenské krajiny a donútili ich obmedziť ostatný dynamický rast ťažby. OPEC+ sa týmto chce pobiť o svoj klesajúci trhový podiel.

Trumpov colný šok z úvodu apríla, ktorý vyrazil svetovej ekonomike aj finančným trhom dych a spustil paniku, sa pretavil najskôr do posunu ceny zlata ako bezpečného prístavu na nové historické maximá pokorením méty 3 150 dolárov za uncu. Následne však žltý kov korigoval svoje zisky a na týždennej báze skončil pod 3 050 dolármi s približne 1,5-percentnou stratou. Mnohí investori totiž vyberali zisky z dlhých pozícií v kove po jeho prudkom náraste od začiatku roka. Časť investorov to robila aj preto, že boli nútení dopĺňať kolaterál na iných stratových pozíciách, najmä v akciách. 

Devízové trhy

Dolár sa v priebehu minulého týždňa oslabil voči euru na najnižšie úrovne od jesene 2024 a vzájomný výmenný kurz vyskočil nad 110 centov v reakcii na kroky Bieleho domu na poli protekcionizmu v zahraničnom obchode, čo zhoršuje výhľad americkej ekonomiky s rastom pravdepodobnosti recesie. To zvyšuje očakávania, že Fed začne dynamicky uvoľňovať menovú politiku a trh aktuálne kalkuluje s takmer piatimi „cutmi“ po 25 bázických bodov do konca roka, kým pred mesiacom nediskontoval viac ako dva. V samotnom závere týždňa však dolár časť strát vymazal po vystúpení šéfa Fedu Jeromea Powella, ktorý mal pomerne váhavý postoj ohľadne možného rýchleho uvoľňovania menovej politiky, keď chce počkať, aký budú mať clá reálny dosah na ekonomiku a infláciu. Vo všeobecnosti skutočnosť, že dolár nie je vnímaný ako bezpečný prístav v čase risk off nálady na trhoch, deklaruje, že kapitál opúšťa Spojené štáty.