Wall Street padá, Európa rastie
Predajný tlak na Wall Street sa v minulom týždni zintenzívnil, keď sú trhoví hráči čoraz viac znechutení z postupu amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadne colnej politiky. Trh každý deň čelí novým vyhláseniam o clách a ich úpravách, dodatočných výnimkách či odloženiach splatnosti, čo vytvára veľkú neistotu a nehostinnosť voči biznisom aj spotrebiteľom. To povedie k spomaleniu tempa ekonomického rastu, a tak aj rastu firemných ziskov. Rovnako budú pôsobiť aj výdavkové škrty pod agentúrou DOGE. Mínusom pre americké akcie je aj strata očarenia z Big Tech firiem okolo umelej inteligencie napriek solídnosti ich biznisov. Európske akcie však rástli, keď očakávaný rast zbrojenia a oznámené veľké infraštruktúrne výdavky v Nemecku by mohli zrýchliť ekonomický rast starého kontinentu. Ropa výrazne strácala a miestami sa obchodovala na najnižších úrovniach od decembra 2021, najmä pre obavy z vypuknutia plnohodnotnej obchodnej vojny. Pri všeobecnej neistote na trhu a zvýšenej rizikovej averzii sa odrážalo zlato, ktorému pomohlo aj oslabenie dolára. Otočka smerovania nemeckej fiškálnej politiky o 180 stupňov sa pretavila do výrazného odrazu nemeckých dlhopisových výnosov a do následného posilnenia eura.
Akciové trhy
Wall Street zaknihovala pokles už tretí týždeň za sebou. Index S&P 500 klesol o 3,1 percenta, čo je najhorší týždenný výsledok od septembra 2024, pričom technologický index Nasdaq Composite klesol o 3,5 percenta a miestami bol v mínuse viac ako 10 percent z historických maxím, čo predstavuje teritórium korekcie. Zoskupenie Big Tech firiem Magnificent 7 spadlo z historických maxím dokonca už o viac ako 15 percent. Americké akcie čelia viacerým protivetrom. Prvým je strata príťažlivosti technologických firiem okolo umelej inteligencie, a to napriek ich solídnym hospodárskym výsledkom a výhľadom, ako aj napriek tomu, že DeepSeek nepredstavuje úplnú revolúciu. Jednoducho ich valuácie boli prestrelené v kontexte spomaľovania rastu ich ziskov a tržieb, ako aj v kontexte pomerne vysokých úrokových sadzieb. Okrem toho časť veľkých hráčov v USA na čele s hedžovými fondmi realokuje zdroje mimo amerického trhu smerom k čínskemu tech sektoru, ako aj do Európy, kde sa pomer rizika a výnosu javí ako viac atraktívny. Výrazným faktorom predajných tlakov na Wall Street je však „faktor Donald Trump“, ktorý predstavuje čiernu skrinku, z ktorej nikto presne nevie, čo vypadne ohľadne hospodárskej politiky na čele s protekcionistickými dovoznými clami (ktoré boli niekoľkokrát v ostatných dňoch upravované a odkladané), čo následne vyvolá odvetu zo strany zasiahnutých krajín. To vytvára neistotu v podnikateľskom sektore, výsledkom čoho bude opatrnosť pri investíciách, ako aj obavy medzi spotrebiteľmi, čo bude znamenať spomalenie rastu spotreby. Trh vníma ako riziko aj ostatné opatrenia americkej agentúry DOGE, ktorá sa snaží zoštíhľovať prebujnený americký vládny aparát. Samo osebe ide o dobré kroky, no z krátkodobého hľadiska môže nadmerná snaha o sekanie výdavkov štátu spôsobiť bolesť v podobe pomalšieho ekonomického rastu.
Európske akciové trhy dokázali relatívne dobre odolávať vývoju na opačnej strane Atlantiku a nemecké akcie dokonca prepisovali historické maximá, keď si v minulom týždni polepšili o viac ako dve percentá. Európske akciové trhy boli voči Wall Street relatívne lacné, čo ich robí viac atraktívnymi. Navyše výrazným impulzom na ich rast je očakávaný rast zbrojenia starého kontinentu, ktorý je ohlasovaný politickými špičkami pri meniacom sa geopolitickom reliéfe, financovaný rastom dlhu. To pomáha zbrojárskym firmám, priemyselnému sektoru, ako aj bankám (vyššie úrokové sadzby pri strmších výnosových krivkách v dôsledku vyšších inflačných tlakov a vyššieho rastu nominálneho HDP). Výrazným impulzom rastu nemeckých akcií bola aj oznámená fiškálna bazuka v objeme 500 miliárd eur na infraštruktúru a mimoriadne výdavky na zbrojenie, ktoré oznámili politické strany CDU/CSU a SPD, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou sformujú novú nemeckú vládu, čo dramaticky mení výhľad rastu nemeckej ekonomiky v nasledujúcich rokoch smerom nahor.
Dlhopisové trhy
Desaťročný nemecký dlhopisový výnos sa v minulom týždni vymanil z tieňa kopírovania americkej „desiny“ a išiel si vlastnou cestou. Za týždeň narástol o vyše 40 bázických bodov a posunul sa nad 2,8 percenta, čo sú najvyššie úrovne od októbra 2023. Dokonca 5. marca zaznamenal najväčší jednodenný pohyb od pádu Berlínskeho múra, keď sa vyšvihol o 30 bázických bodov. Išlo o reakciu na otočku smerovania nemeckej fiškálnej politiky o 180 stupňov po tom, ako lídri kresťanského bloku strán CDU/CSU a sociálnych demokratov SPD na prekvapujúcej tlačovej konferencii oznámili zámer vytvoriť špeciálny fond vo výške 500 miliárd eur (čo je gigantických 12 percent HDP) počas nasledujúcich 10 rokov na verejné investície do infraštruktúry (ktorá je v Nemecku prestarnutá a podinvestovaná), ako aj do bývania. Okrem toho budú výdavky na obranu vyššie ako jedno percento HDP vyňaté z dlhovej brzdy, čo umožní vláde vyčleniť neobmedzenú sumu na vojenské investície, navyše k približne 50 miliardám eur v ročných pôžičkách povolených podľa súčasných pravidiel. Ide o masívny fiškálny impulz, ktorý pomôže, hoci za cenu rastu zadlženia (Nemecko však má na to na rozdiel od Francúzska či Talianska kapacitu), k výraznému odrazu nemeckej ekonomiky a následne aj ekonomiky eurozóny. A nepriamo to pomôže aj slovenskej ekonomike. Tento krok zrejme výrazne zredukuje nutnosť ďalej výrazne uvoľňovať menovú politiku ECB, keďže prospekty rastu eurozóny sa zlepšia, čo bude vytvárať aj tlaky na vyššiu infláciu. Napokon ECB na minulotýždňovom zasadnutí síce znížila podľa očakávaní úrokové sadzby o 25 bázických bodov na 2,5 percenta, no zároveň signalizovala, že cyklus uvoľňovania menovej politiky sa blíži ku koncu, konštatovaním, že nastavenie menovej politiky už nie je „reštriktívne“, ale „podstatne menej reštriktívne“. Okrem toho jej prezidentka Christine Lagardová nepotvrdila predchádzajúce vyhlásenia, že „smer cesty je jasný“ práve v kontexte veľkej nemeckej fiškálnej bazuky.
Desaťročný americký výnos sa napriek zvýšenej averzii voči riziku odrazil v uplynulom týždni o 10 bázických bodov k méte 4,3 percenta. Ide o korekciu po ráznom poklese zo 4,8 percenta v januári k méte 4,1 percenta, keď zverejnené predstihové ukazovatele, ako aj ukazovatele z amerického trhu práce nevykazujú nateraz zásadné spomaľovanie ekonomickej aktivity v Spojených štátoch v kontexte otáznikov okolo americkej hospodárskej politiky pod taktovkou prezidenta Donalda Trumpa.
Komoditné trhy
Pokles cien ropy sa v úvode marca zintenzívnil, keď sa benchmark WTI obchodoval miestami na hranici 65 dolárov a severomorská ropa Brent padla nachvíľu až pod 68-dolárovú hranicu, čo predstavovalo v oboch prípadoch najnižšie úrovne od decembra 2021. Hoci sa ceny komodity následne skorigovali, na týždennej báze zaznamenala približne štvorpercentnú stratu.
Hlavným faktorom, ktorý tlačil ceny ropy nadol, bol ťažko čitateľný spôsob výkonu hospodárskej politiky americkou administratívou v Bielom dome na čele s prezidentom Donaldom Trumpom. Obchodníci sú čoraz viac znechutení z neistoty, ktorú Trump vytvára okolo colnej politiky, s čím je spojené riziko plnotučnej globálnej obchodnej vojny. Trh jednoducho každý deň čelí novým, spravidla protichodným vyhláseniam o amerických dovozných clách a ich úpravách, dodatočných výnimkách či odloženiach splatnosti, čo vytvára veľké otázniky a je nehostinné voči podnikateľskej sfére aj spotrebiteľom. To sa následne pretaví do spomalenia tempa nielen amerického, ale aj celosvetového ekonomického rastu s negatívnym dosahom na rast dopytu po rope.
Dodatočným protivetrom pre americký ekonomický rast bude aj zoštíhľovanie amerických federálnych rozpočtových výdavkov, ktoré sa realizuje prostredníctvom agentúry DOGE.
Mínusom pre ropu bolo aj prekvapujúce oznámenie združenia OPEC+, že od apríla začne podľa pôvodných plánov s postupným ukončovaním dobrovoľných ťažobných škrtov. Hoci pôjde len o malé navýšenie ťažby, trh to vníma ako signál, že kartel je ochotný v neistých časoch zvyšovať ťažbu.
Navyše sa po trhu špekuluje, že Spojené štáty by mohlo čoskoro zrušiť protiruské (nielen) energetické sankcie, čo znižuje rizikovú prémiu v cene ropy. Nič na tom nemenia ani sčasti prekvapujúce Trumpove vyhlásenia, že silno zvažuje dodatočné sankcie voči Rusku, ak budú pokračovať jeho útoky voči Ukrajine.
Zo širšieho hľadiska sa na trhu začína hovoriť, že lídri Spojených štátov, Ruska a Saudskej Arábie, teda troch najväčších ťažiarov ropy na svete, dosiahli vzájomne výhodnú dohodu pre všetkých, kde by sa ceny ropy mohli pohybovať okolo 70-dolárovej méty. Samozrejme, ide len o špekulácie, no faktom je, že nedávno sa všetky tri ropné veľmoci stretli v Saudskej Arábii a bolo verejne oznámené, že rokovali aj na tému energií.
Zlato sa v minulom týždni odrazilo a obnovilo svoj rast, keď si polepšilo takmer o dve percentá a vrátilo sa nad 2900-dolárovú métu. Okrem zvýšenej geopolitickej nervozity a nervozity okolo azimutu hospodárskej politiky Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa, ktorá vyvoláva čoraz väčšiu frustráciu na trhu k ziskom žltého kovu, pomohlo dramatické oslabenie kurzu dolára voči euru v dôsledku plánov veľkých fiškálnych výdavkov v Nemecku financovaných dlhom.
Devízové trhy
Dolár zaznamenal v uplynulom týždni ťažké straty a voči euru klesol o 4,3 percenta na štvormesačné minimá. Kurz EUR/USD urobil posun o vyše štyri figúry nahor z úrovne tesne pod 104 centov nad 108 centov. Išlo o reakciu na správy, že
lídri nemeckých strán CDU/CSU a SPD, z ktorých bude s najväčšou pravdepodobnosťou sformovaná (staro)nová kresťansko-sociálna vláda, oznámili zámer vytvoriť špeciálny fond vo výške 500 miliárd eur (čo je gigantických 12 percent HDP) počas nasledujúcich 10 rokov na verejné investície do infraštruktúry a na bývanie. Okrem toho chcú zvýšiť aj výdavky na obranu a vyčleniť ich mimo dlhovej brzdy. Ide o masívny fiškálny impulz pre nemeckú ekonomiku, ktorý bude znamenať výrazné zrýchlenie jej rastu a následne aj rastu ekonomiky eurozóny, čo znižuje prospekty ďalšieho rázneho uvoľňovania menovej politiky ECB po minulotýždňovom šiestom „cute“ od leta 2024. Mínusom pre dolár boli aj rastúce obavy zo zvoľňovania tempa rastu americkej ekonomiky pod tlakom neistoty okolo hospodárskej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa okolo ciel, imigrácie či konsolidácie verejných financií cez škrty na výdavkovej strane, čo by mohlo znamenať, že Fed by mohol potenciálne už v lete obnoviť znižovanie základných sadzieb.