Trh hodnotí inflačnú hrozbu i zmenu geopolitiky

Minulý týždeň bol na finančných trhoch v znamení ústupu rizikovej averzie, čo prospelo rizikovejším aktívam. Dianie výraznejšie neovplyvňovala eskalácia obchodnej vojny, ktorá prispieva k ďalším inflačným tlakom nielen v americkej, ale i globálnej ekonomike. So zrýchľovaním spotrebiteľskej inflácie i jej jadrovej zložky v Spojených štátoch trh posúva zacenenie budúceho zníženia úrokových sadzieb Fedom zo septembra na december. S vyhliadkami na pomalšie uvoľňovanie menovej politiky v zámorí vzrástli výnosy nielen amerických, ale i európskych dlhopisov. Hoci sú kvartálne hospodárske výsledky firiem solídne a prekonávajú očakávania, akcie z nich nedokážu výraznejšie profitovať pri už pomerne bohatých valuáciách. Vo všeobecnosti sa vraví, že obchodná vojna nemá víťazov, len porazených. Na trhu to však neplatí a víťaz tejto hrozby je pomerne jasný. Je ním zlato, ktorého cena sa v priebehu týždňa obchodovala na rekordných maximách nad 2 900 dolárov za trójsku uncu. Americký dolár nakoniec zisky po inflačných dátach a pre hrozbu colnej vojny neudržal, keď na devízovom trhu prevážil pozitívny sentiment voči euru v nadväznosti na prvé rozhovory medzi prezidentmi USA a Ruska o vojne na Ukrajine.

Akciové trhy

Dianie na Wall Street ovplyvňovalo hneď niekoľko fundamentov. V rámci makroekonomických správ sa trh sústredil americkú spotrebiteľskú infláciu za január, ktorá bola vyššia, ako sa očakávalo, čo prinieslo krátkodobé vyberanie na rizikových aktívach pri raste úrokových sadzieb ako reakcii na očakávanú „neakciu“ Fedu vo zvyšku roka. Krátkodobý výkyv smerom nadol bol však rýchlo prebitý zvýšením šance na mierové riešenie vojny na Ukrajine a ďalšími dobrými firemnými výsledkami za štvrtý kvartál. Hlavné indexy tak končili v slušných ziskoch, konkrétne hlavný akciový index S&P 500 vzrástol o 1,5 percenta nad 6 100 bodov, blue chip index Dow Jones pridal 0,55 percenta a technologický index Nasdaq Composite až 2,6 percenta. Európske akcie rástli ôsmy týždeň v poradí a prepisovali historické maximá, keď sú atraktívne pre nízke ocenenie, bohatý dividendový výnos, ako aj veľké spätné odkupy. Paneurópsky index STOXX Europe 600 posilnil o 1,8 percenta na 552 bodov. 

Dlhopisové trhy

Zdá sa, že v USA ekonomika ani inflácia nerastú nekontrolovane, čo by vytváralo tlak na úrokové sadzby a zmenu reštriktívne menovej politiky Fedu. Preto i výnosy amerických štátnych dlhopisov po turbulentnom vývoji v priebehu týždňa spadli v piatok späť pod úrovne, kde v pondelok začínali. 10-ročný benchmark sa tak drží tesne pod hranicou 4,5 percenta. Nemecký 10-ročný výnos stúpol o šesť bázických bodov nad 2,4 percenta. 

Komoditné trhy

Investori sa nadchli pre myšlienku ukončenia vojny na Ukrajine po prvých rozhovoroch na trase Washington – Moskva, pričom finančným trhom je úplne jedno, ako to nakoniec dopadne, predovšetkým im ide o možnosť otvorenia ruského trhu a návratu jeho komodít. To vrátilo cenu ropy Brent pod 75 dolárov a ropy WTI na 70 dolárov za barel po predchádzajúcom posilnení vyvolanom obavami o dodávky komodity na svetové trhy a chladným počasím v Európe a USA. Aj keď zlato neudržalo rekordné maximá, týždeň zatváralo so ziskom 0,75 percenta na 2 888 dolároch. 

Devízové trhy

S ústupom rizikovej averzie na devízovom trhu výrazne posilňovalo euro na úkor amerického dolára. Spoločná mena si v priebehu týždňa polepšila voči zelenej bankovke takmer o percento a pol a kurz sa v závere týždňa dostal na trojtýždňové maximum, tesne pod hranicu 1,05 EUR/USD. Trhy už ignorovali ďalšie zavedenie ciel zo strany USA a skôr ťažili z optimizmu, ktorý im do žíl vlial telefonát medzi Donaldom Trumpom a Vladimírom Putinom s prísľubom možného posunu týkajúceho sa vojny na Ukrajine na víkendovej konferencii v Mníchove. Situácia vyznela v zmysle, že mierové rokovania povedú primárne Spojené štáty a Rusko a ich delegácie budú pripravovať stretnutie oboch prezidentov. Európa zostáva mimo diania, preto sa jej lídri dohodli na pondelkovom stretnutí v Paríži. Makroekonomický kalendár hral tentoraz skôr druhé husle, aj keď publikované dáta ukazujú lepšiu reálnu výkonnosť americkej ekonomiky v porovnaní s európskou a ruka v ruke s tým i na vyššie inflačné tlaky v USA v porovnaní s eurozónou.