Technológie sklamali, nervozita pred voľbami do Bieleho domu rastie a zlato je na nových maximách

Wall Street klesala druhý týždeň v rade, za čím stáli nepresvedčivé výhľady niektorých technologických firiem, ako aj nervozita pred americkými prezidentskými voľbami. Dlhopisové výnosy však pokračovali v raste nahor pri očakávaní solídneho ekonomického rastu Spojených štátov, potvrdené solídnymi číslami rastu HDP za tretí kvartál, čo bude znamenať aj vyššie inflačné tlaky, špeciálne, ak sa do Bieleho domu vráti Donald Trump, k čomu sa aktuálne trhy prikláňajú. Tento faktor posunul ceny zlata na nové historické maximá. Aj nemecké výnosy rástli, keď HDP eurozóny za tretí kvartál prekonalo konsenzy a októbrová inflácia sa zrýchlila nad očakávania, čo pomohlo k odrazu kurzu eura na devízových trhoch z trojmesačných miním. Ropa stratila tri percentá, pod čo sa podpísalo, že izraelský útok na Irán necielil na ropnú infraštruktúru v kombinácii s poklesom zásob amerických ropných produktov za ostatný týždeň, ale aj očakávania, že OPEC+ odloží plánované decembrové zvýšenie ťažby.

Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku vstúpili do posledného októbrového týždňa na pozitívnej vlne, ktorá pramenila zo solídnej firemnej reportingovej sezóny za tretí kvartál a z očakávaní jemného zosadávania americkej ekonomiky a oživenia ekonomiky eurozóny. Technologický index Nasdaq Composite sa dokonca posunul na rekordné úrovne pri očakávaní, že veľké technologické firmy doručia opäť silné čísla rastu ziskov a tržieb, ako aj priaznivé výhľady. Big Tech firmy síce doručili lepšie ako očakávané čísla, no výhľady v mnohých prípadoch sklamali – platilo to najmä v prípade Microsoftu, Mety či AMD, čo napokon prevážilo nad dobre prijatými výsledkami hospodárenia a výhľadmi od Alphabetu, Amazonu či Visy. V závere týždňa tak akciové trhy poklesli a zaknihovali stratový týždeň. A to napriek zverejneniu solídneho rastu amerického HDP za tretí kvartál, ako aj štatistík HDP z eurozóny za rovnaké obdobie, ktoré prekonalo očakávania a ukázalo rýchlejší rast ako počas letného štvrťroka. Do istej miery stálo za korekciou na akciových trhoch, ako aj zvyšujúca sa nervozita okolo blížiacich sa prezidentských volieb v Spojených štátoch, kde niektoré novšie prieskumy ukazovali, že náskok Donalda Trumpa v preferenciách má tendenciu sa zmenšovať. Celkovo na týždennej báze klesol široký index S&P 500 o 1,4 percenta, bluechipsový index Dow Jones o necelých 0,2 percenta a technologický index Nasdaq Composite o 1,5 percenta. Široký paneurópsky index Stoxx 600 stratil 1,5 percenta a MSCI Emerging World vymazal 1,1 percenta.

Dlhopisové trhy

Americká výnosová krivka pokračovala v strmom raste nahor a 10-ročný výnos sa priblížil k 4,4 percenta, čo predstavuje najvyššiu úroveň od začiatku júla. A to napriek tomu, že trh kalkuluje, že Fed tento týždeň v stredu opäť zníži úrokové sadzby. Je to pomerne neštandardné správanie trhu, ktoré môže súvisieť s očakávaním víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v tomto týždni, čo by mohlo znamenať rýchlejší ekonomický rast (v porovnaní s víťazstvom Kamaly Harrisovej) a vyššiu infláciu. Navyše americká ekonomika vykazuje odolnosť a solídny ekonomický rast (čo potvrdili aj dáta rastu HDP za tretí kvartál) s optimistickým výhľadom a trh práce je vo všeobecnosti silný. Nič na tom nemení ani zverejnenie slabého októbrového nonfarm payrolls reportu z amerického trhu práce, keďže bol ovplyvnený mnohými jedinečnými jednorazovými faktormi ako napríklad hurikánovou sezónou. Okrem toho sa zdá, že americká neutrálna úroková sadzba (r-star) sa posúva vyššie, čo sa pretavuje aj do „normalizácie“ dlhopisových výnosov na dlhšom konci americkej výnosovej krivky. Európske dlhopisové výnosy do značnej miery kopírovali rast amerických, k čomu prispelo zverejnenie vyššieho odrazu inflačných tlakov v eurozóne za október oproti konsenzu aj odrazu ekonomického rastu menovej únie v treťom kvartáli, čo bolo takisto pozitívne prekvapenie. To sa odzrkadlilo do miestami až 20-bodového odrazu krátkeho konca nemeckej výnosovej krivky, kde sa dvojročný výnos obchodoval miestami na 2,35 percenta, aby týždeň uzatvoril na 2,25 percenta, keď ho otváral okolo 2,10 percenta. Desaťročný nemecký výnos takisto zaknihoval rast o asi 10 bázických bodov na medzitýždennej báze, keď končil obchodovanie na úrovniach nad 2,4 percenta. Očakávania, že ECB bude pri stále úplne neskrotenej inflácii a nie až takom zlom ekonomickom raste rýchlo uvoľňovať menovú politiku, sa zredukovali a šanca na 50-bodový „cut“ za december je nateraz blízka nule. Pomerne konštruktívna nálada na trhoch viedla ku kompresii rizikových prirážok korporátnych dlhopisov, ktoré tak napriek posunu výnosov štátnych dlhopisov nahor zásadne nestrácali.

Komoditné trhy

Ropa v minulom týždni klesla o vyše tri percentá, keď sa severoamerický benchmark WTI ponoril pod 70-dolárovú métu a severomorský Brent končil obchodovanie v piatok tesne pod 73 dolármi. V prvej polovici uplynulého obchodného týždňa ropa výrazne strácala a miestami sa obchodovala na jedenapolmesačných minimách s kotáciami WTI pod 67-dolárovou métou a cenou Brentu mierne nad 70 dolármi. Išlo o reakciu na skutočnosť, že izraelský odvetný útok na Irán nezasiahol ropnú infraštruktúru, keďže bol orientovaný najmä na vojenské ciele, a navyše sa zdá, že neurobil ani veľa škôd so zámerom ďalej neeskalovať situáciu v regióne, a Teherán cez diplomatické kanály naznačoval, že nebude na ne odpovedať. To vrátilo zameranie obchodníkov najmä na fundamentálne faktory ropy, ktoré hovoria o tom, že napriek predpokladanému zrýchleniu rastu dopytu po nej v budúcom roku vznikne na trhu previs ponuky. Ťažba by totiž mala rásť ešte rýchlejšie, špeciálne, ak by OPEC+ začal rušiť svoje ťažobné škrty. V druhej polovici týždňa však ropa korigovala svoje straty. Stál za tým pomerne výrazný pokles zásob amerických ropných produktov podľa najnovších týždenných štatistík, čo viedlo k viac konštruktívnemu výhľadu dopytu po rope v najväčšej svetovej ekonomike. Súčasne sa na trhu objavovali správy, že OPEC+ by mohol odložiť avizované zvýšenie ťažby (respektíve redukciu ťažobných škrtov) od decembra. V samotnom závere týždňa trhmi preleteli správy izraelských tajných služieb o tom, že Irán údajne pripravuje raketový útok na Izrael z irackého územia.

Zlato v minulom týždni pokračovalo v prekonávaní historických maxím, keď sa dostalo nad 2 780 dolárov, no napokon z nich ustúpilo. Za posunom kovu nahor stál rast inflačných očakávaní v Spojených štátoch, keď ekonomika vykazuje odolnosť a HDP za tretí kvartál ukázalo solídny rast, pričom trh práce ostával silný. K tomu sa pridávali špekulácie, že pravicový republikánsky kandidát Donald Trump by mal vyhrať tohtotýždňové prezidentské voľby a jeho hospodárska politika bude zameraná na pokračovanie dynamického ekonomického rastu, čo bude vytvárať aj vyššie inflačné tlaky. Navyše všeobecná nervozita pred prezidentskými voľbami ďalej podporovala ceny zlata rovnako ako dlhodobé faktory v podobe rastu amerického verejného dlhu, čo zrejme ešte dlho nebude adresované, ako aj tzv. sankčné riziko po zmrazení ruských devízových rezerv Západom. Až v samotnom závere týždňa prevážili pri obchodovaní s kovom rastúce dlhopisové výnosy, ktoré znižovali jeho relatívnu atraktivitu.

Devízové trhy

Euro sa v minulom týždni odrazilo z najslabších úrovní od začiatku leta a jeho vzájomný výmenný kurz voči doláru sa približoval k 109 dolárovým centom. Spoločnej mene hospodárskej a menovej únie pomohli makrodáta v podobe rýchleho odhadu inflácie za október, ktorý ukázal väčší ako očakávaný odraz oproti septembru a rýchly odhad ekonomického rastu za tretí kvartál, ktorý prekonal očakávania a ukázal akceleráciu oproti druhému štvrťroku. To prakticky utlmilo špekulácie, že ECB  by mohla v závere roka na decembrovom zasadnutí doručiť dvojnásobný „cut“ o 50 bázických bodov. Úrokový diferenciál v prospech dolára na krátkom konci výnosovej krivky klesol pod 200 bázických bodov pri dvojročnej splatnosti, čo podporovalo odraz eura. Zisky eura však boli limitované, keď perspektívy rastu americkej ekonomiky sú stále lepšie v porovnaní s eurozónou a aj americké HDP za tretí kvartál vykázalo pokračovanie solídneho rastu (hoci o niečo pomalšieho ako v druhom kvartáli). Navyše obchodníci kalkulujú, že americké prezidentské voľby vyhrá republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý je vnímaný ako viac probiznisovo a prorastovo orientovaný (čo bude vytvárať vyššie inflačné tlaky aj potrebu relatívne menej uvoľnenej menovej politiky) v porovnaní s ľavicovou kandidátkou Kamalou Harrisovou.