Sumár roka 2024: Technologický rast a zlato na historických maximách

Väčšina hlavných tried aktív v minulom roku zaznamenala pozitívne zhodnotenie, pričom výnimkou boli štátne dlhopisy s dlhou splatnosťou a ropa. Americký akciový index S&P 500 pokračoval v raste a druhý rok po sebe narástol o viac ako 20 percent, čo sa stalo len štvrtýkrát za ostatných 150 rokov. Tento výsledok bol podporený nárastom ziskov najmä technologických gigantov spojených s umelou inteligenciou, ako aj rastom valuácií, ktoré sa dostali na výrazne nadpriemerné úrovne vďaka pozitívnym očakávaniam ekonomického rastu bez výraznejších inflačných tlakov. Krátke konce výnosových kriviek klesli v reakcii na uvoľnenie menovej politiky centrálnych bánk, zatiaľ čo dlhé konce výnosových kriviek rástli v dôsledku faktorov, ako sú solídne vyhliadky rastu HDP (najmä v USA), očakávania trvalejšie vyššej inflácie, narastajúce verejné dlhy a zmeny v geopolitickom prostredí. Cena zlata pokračovala v raste na nové historické maximá, čo bolo podporené najmä jeho nákupmi centrálnymi bankami v reakcii na tzv. sankčné riziko po zmrazení ruských devízových rezerv Západom. Ropa druhý rok po sebe strácala, keď na nej prevládol faktor previsu ponuky pri dynamickom raste ťažby mimo združenia OPEC+. Dolárový index vzrástol na 25-mesačné maximum, keď americká ekonomika prekonávala výkonnosť ostatných vyspelých krajín. Očakáva sa, že jej dominancia bude pokračovať aj tento rok, čo môže obmedziť ďalšie uvoľňovanie menovej politiky zo strany Federálneho rezervného systému.

Býčí trh na Wall Street oslávil v minulom roku druhé výročie a jej vlajkový index S&P 500, ktorý tvorí viac ako 50 percent globálnej trhovej kapitalizácie, v priebehu celého roka systematicky prepisoval historické maximá, celkovo až 57-krát, vďaka čomu narástol o vyše 23 percent pri rekordnom prítoku kapitálu. V rozhodujúcej miere k tomu prispel pokračujúci boom okolo umelej inteligencie, čo sa odzrkadlilo do rastu Big Tech firiem označovaných ako Magnificient 7 (Amazon, Alphabet, Apple, Nvidia, Microsoft, Tesla a Meta) agregátne takmer o 50 percent. Tieto firmy tvoria už viac ako tretinu trhovej kapitalizácie S&P 500, čo je viac ako celý európsky akciový trh. Len približne polovicu rastu Wall Street pritom vysvetľoval nárast firemných ziskov, za druhou polovicou bol rast valuácií, ktoré sa pohybujú podľa rôznych ukazovateľov v blízkosti úrovne historických maxím, respektíve na nich. To dokumentuje pozitívne očakávania do budúcnosti v podobe pokračovania zlatovlasého scenára svižného amerického ekonomického rastu so skrotenou infláciou, nižšími úrokovými sadzbami, silným trhom práce a pokračovaním veľkých investícií do umelej inteligencie a datacentier, čo by malo znamenať aj pokračovanie dynamického rastu firemných ziskov. Európske akcie opäť výrazne zaostávali za americkými, keď starému kontinentu chýbajú veľké technologické firmy. Bluechipsový index STOXX 50 síce v úvode roka dynamicky rástol a na jar sa posunul na nové historické maximá, keď ho nahor poháňalo ekonomické oživenie a očakávanie uvoľňovania menovej politiky ECB. Od mája však trhy stagnovali, keďže do popredia vystúpili dlhodobé výzvy, ako je slabý rast produktivity, prísne regulácie, vysoké ceny energií a nízka konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Tieto faktory naznačujú len mierny rast ziskov, ktorý nemožno riešiť uvoľnenou menovou politikou. K obmedzeniu rastu európskych búrz následne prispeli aj politické neistoty v Nemecku a Francúzsku spolu s možným rizikom zavedenia amerických dovozných ciel na EÚ. Zhodnotenie indexu STOXX 50 preto len o niečo prekročilo osem percent. MSCI World Index, ktorý mapuje výkonnosť akcií vo vyspelých krajinách, sa zhodnotil takmer o 17 percent, a to najmä pre dynamický rast amerického trhu. MSCI Emerging Markets, ktorý sleduje akcie v rozvíjajúcich sa ekonomikách, narástol len približne o päť percent, keď čelil protivetrom silného dolára, hoci mu pomáhal odraz čínskych akcií po tom, ako lokálni tvorcovia hospodárskej politiky oznámili najväčšie fiškálne a monetárne stimuly od roku 2008, ktoré budú orientované na stabilizáciu problémového realitného trhu, akciového trhu s cieľom oživenia slabej spotreby domácností.

Globálnemu dlhopisovému trhu sa vo všeobecnosti nedarilo, keď Bloomberg Global Aggregate Total Return index končil v miernej strate napriek tomu, že väčšina hlavných svetových centrálnych bánk začala pre ustupujúcu infláciu dynamicky uvoľňovať menovú politiku, a to najrýchlejším tempom od vrcholu koronakrízy na jar 2020. Krátke konce výnosových kriviek na oboch stranách Atlantiku klesali v reakcii na zníženie úrokových sadzieb centrálnymi bankami, no dlhé konce sa netradične posúvali nahor pri „odinvertovávaní“. V Spojených štátoch končil 10-ročný dlhopisový výnos minulý rok na úrovni tesne pod 4,6 percenta, čo je o 70 bázických bodov viac ako na začiatku roka a približne o 100 bázických bodov viac od začiatku „cutov“ Fedu v septembri, za čím stáli zlepšujúce sa perspektívy ekonomického rastu, ktorý smeruje k „no landingu“, ako aj očakávania (aj štrukturálne) vyššej inflácie, a to aj pre vysoké rozpočtové deficity či meniaci sa geopolitický reliéf sveta. Vývoj v USA sa do istej miery preniesol aj do Európy, kde 10-ročný nemecký výnos za uplynulých 12 mesiacov vzrástol približne o 30 bázických bodov. Rok ukončil tesne pod hranicou 2,4 percenta, a to aj napriek pretrvávajúcej stagnácii miestnej ekonomiky, ktorá sa stále nedokázala vrátiť nad predpandemické úrovne. Konštruktívna nálada na finančných trhoch však znamenala kompresie rizikových prirážok podnikových dlhopisov v neinvestičnom pásme na rekordné minimá, čo sa pretavilo do ich vysokého jednociferného celkového zhodnotenia.

Komodity ako celok agregátne len stagnovali, no ich jednotlivé ceny už tradične podliehali veľkým výkyvom a divergencii. Ropa skončila minulý rok s miernymi stratami tesne pod 75-dolárovou métou v prípade zmesi Brent, hoci na jar sa pohybovala nad 90 dolármi, keď ju ovplyvňovala najmä geopolitika okolo Blízkeho východu a čiastočne okolo Ukrajiny spolu s očakávaním zrýchlenia rastu svetovej ekonomiky. V druhej časti roka, keď sa ukázalo, že regionálne vojnové požiare nenarúšajú ťažbu a dodávky ropy na svetové trhy, sa k slovu prihlásili očakávania, že ropný trh sa v roku 2025 dostane do previsu ponuky, a to pre kombináciu dynamického rastu ťažby mimo združenia OPEC+, čo prevažuje škrty tohto kartelu, relatívne slabého ekonomického rastu Číny, ktorá bola hlavným ťahúňom rastu dopytu počas ostatných 20 rokov, a stagnácie eurozóny, čo vyústilo do očakávaného rastu zásob. Navyše odhady rastu dopytu po komodite sa ukázali ako pomerne optimistické a systematicky boli v priebehu roka znižované. Ceny plynu narástli približne o 50 percent, keď trh s plynom začal byť od druhého kvartála viac napätý pri oživovaní najmä ázijského LNG dopytu pri relatívne neelastickej ponuke a meškaní viacerých amerických LNG projektov. V závere roka sa navyše pridal faktor nervozity ohľadom prerušenia dodávok ruského potrubného plynu do Európy od roka 2025, nadpriemerne chladného počasia na jeseň s dynamickým vyprázdňovaním zásobníkov v Európe, čo bolo znásobené bezveternosťou a zamračenosťou, čo obmedzovalo výrobu elektriny zo solárnych a veterných zariadení. Index cien poľnohospodárskych produktov narástol približne o štvrtinu, pričom ceny kakaa narástli o 260 percent na historické rekordy najmä pre nepriaznivé počasie v západnej Afrike, kde sa dopestuje takmer 80 percent všetkej komodity, a cena kávy Arabica rástla o vyše 80 percent a prekonala rekord z roku 1977 v dôsledku nepriaznivého počasia v Brazílii a vo Vietname, dvoch najväčších producentov kávy na svete.

Zlato graduálne v priebehu minulého roka rástlo a prepisovalo historické maximá, ktoré sa priblížili k méte 2 800 dolárov. A to v čase, keď nebola na obzore žiadna americká či globálna kríza alebo recesia, Wall Street prepisovala rekordy a 10-ročný americký dlhopisový výnos zásadne neklesal (práve naopak) napriek uvoľňovaniu menovej politiky Fedom. Dopyt po zlate bol teda poháňaný odlišnými faktormi ako v minulosti. Stáli za tým najmä rekordne vysoké nákupy centrálnych bánk na čele s čínskou, ktoré v posledných dvoch rokoch presiahli 1 000 ton ročne, čo je približne dvojnásobok priemeru obdobia rokov 2010 – 2021. Nárast geopolitického napätia vo svete nebol jediným faktorom. Západ svojím rozhodnutím zmraziť ruské devízové rezervy po invázii na Ukrajinu otvoril otázku právnej istoty, čím zvýšil obavy z možných sankčných rizík. Rivali Západu znižujú expozíciu voči jeho štátnym dlhopisom a namiesto nich nakupujú práve zlato, ktoré nemá žiadneho emitenta, a tak nemôže byť zmrazené. Ďalším významným faktorom pomáhajúcim zlatu bola rýchlo sa zhoršujúca fiškálna situácia v Spojených štátoch (a v mnohých ďalších vyspelých krajinách), kde dlh presiahol 120 percent HDP s rizikom, že tvorcovia hospodárskej politiky ho budú „riešiť“ vyššou infláciou. Rast ceny zlata podporila aj realitná kríza v Číne, kde vysoké úspory domácností, namiesto investícií do nehnuteľností alebo stagnujúceho akciového trhu, smerovali práve do tejto komodity.

Kryptomeny na čele s bitcoinom, ktorého cena sa viac ako zdvojnásobila a miestami sa pohybovala nad 100-tisíc dolármi, boli jasnými víťazmi medzi netradičnými aktívami. Profitovali nielen z vysokej ochoty podstupovať riziko medzi investormi aj vďaka uvoľňovaniu menovej politiky, ale aj zo schválenia bitcoinových ETF v Spojených štátoch lokálnym regulátorom, čo posunulo túto kryptomenu viac k štandardným finančným produktom, a z predvolebných vyhlásení zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa o vytvorení bitcoinových štátnych rezerv.

Dolár zaznamenal voči košu hlavných svetových mien vyše sedempercentný zisk, najväčší od roku 2015, pričom dolárový index končil minulý rok na 25-mesačných maximách. Podpísal sa pod to solídny rast americkej ekonomiky, ktorý prekonával očakávania a bol rýchlejší ako zvyšok veľkých vyspelých ekonomík na čele s eurozónou. Obchodníci očakávajú, že Spojené štáty ostanú najrýchlejšie rastúcou ekonomikou Západu aj v tomto roku. Očakáva sa, že hospodársku expanziu podporí aj prorastovo zameraná politika administratívy Donalda Trumpa s väčšinovým republikánskym zastúpením v Kongrese a avizované kroky na posilnenie protekcionizmu v medzinárodnom obchode. Môže to mať za následok zvyšovanie inflačných tlakov, čo bude limitovať ďalšie uvoľňovanie menovej politiky Fedom na rozdiel od iných dôležitých centrálnych bánk.