Rastúce dlhopisové výnosy potápajú akcie, zlato a ropa profitujú z geopolitickej nervozity

Hlavné svetové akciové trhy zaknihovali v minulom týždni výrazné straty pre kombináciu skokovitého posunu dlhopisových výnosových kriviek nahor na multiročné maximá ako výsledku širšieho započítavania scenára dlhšej menovopolitickej reštrikcie centrálnych bánk a zvýšenej geopolitickej nervozity pre otázniky nad vývojom situácie na Blízkom východe. Z vojny medzi teroristickou organizáciou Hamas a Izraelom profitovala ropa, ktorá sa vrátila nad 90-dolárovú métu, keď narástla pravdepodobnosť rozšírenia konfliktu do regiónu, čo zvyšuje nebezpečenstvo narušenia jej dodávok na svetové trhy. Zvýšená averzia voči riziku sa pretavila do ziskov zlata, ktoré atakovalo dvetisícdolárovú hladinu, keď preglglo aj silné úrovne dolára a už spomínané vyššie dlhopisové výnosy do splatnosti. 

Akciové trhy

Po krátkom odraze z úvodu októbra sa akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku dostali v minulom týždni opäť pod pomerne intenzívny predajný tlak, ktorý vyústil do 2,4-percentnej straty širokého amerického indexu S&P 500, čo ho priviedlo k najnižším úrovniam od začiatku júna, pri až 3,4-percentnom poklese paneurópskeho indexu STOXX 600, čím sa dostal na 10-mesačné minimá. Akciové trhy čelia rastúcim protivetrom v podobe rastu dlhopisových výnosov, a teda nákladov kapitálu, keď obchodníci začínajú širšie započítavať po sérii jastrabích vyjadrení centrálnych bankárov, že menová politika vo vyspelom svete ostane utiahnutá dlhšie obdobie v porovnaní s predpokladmi spred pár mesiacov. Trhoví hráči sa začínajú obávať, že súčasné stále bohaté valuácie nemusia byť udržateľné, keď by mali byť vzhľadom na vyššie, najmä reálne (konečne kladné) úrokové sadzby podstatne nižšie. Vyššie valuácie by boli adekvátne pri predpokladanom odraze firemných ziskov, s čím trhy zatiaľ vskutku optimisticky počítajú. Rizikom je, že sa to nemusí materializovať. Aj keď pravdepodobnosť jemného zosadnutia, predovšetkým americkej ekonomiky narástla, predstihové ukazovatele signalizujú spomaľovanie hospodárskej aktivity, čo môže viesť k oslabeniu schopnosti firiem prenášať náklady na spotrebiteľov a k tlaku na pokles marží. Okrem toho sa ešte stále naplno neprejavil oneskorený efekt reštriktívnej menovej politiky aj pre dostatok hotovosti najmä veľkých firiem, ktorý je úročený viac ako piatimi percentami, no už predsa len vidieť rast úverových delikvencií a bankrotov. Navyše v najbližšom čase budú podkopávať rizikový apetít aj geopolitické riziká na Blízkom východe.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové výnosy v Spojených štátoch aj v eurozóne obnovili v minulom týždni svoj posun nahor. Desaťročný americký výnos sa pokúšal dostať cez psychologickú métu 5,0 percenta a obchodoval sa na najvyšších úrovniach od leta 2007, pričom nemecký 10-ročný benchmark opäť atakoval 3,0-percentnú úroveň, čo je najvyššie úročenie od roku 2011. Výnosové krivky pritom rástli napriek zvýšenej geopolitickej neistote a napriek signálom zvoľňovania ekonomického rastu. Medzi obchodníkmi prevážil jastrabí slovník centrálnych bánk o ponechaní reštriktívnej politiky tak dlho, kým inflácia nebude presvedčivo smerovať k dvojpercentnému cieľu, ako aj riziká späté s ostatným odrazom viacerých komodít na čele s ropou pri pretrvávajúcej sile trhov práce, ktoré stále chladnú len veľmi pozvoľne. Okrem toho k odrazu výnosov prispelo aj započítavanie väčšieho „term premium“, teda extra výnosu, ktorý investori požadujú za držanie bezrizikovo vnímaných (nielen) amerických vládnych dlhopisov s dlhou splatnosťou. Stojí za tým viacero faktorov od vysokého zadlženia a deficitov Západu s neochotou k solídnejšej fiškálnej politike pri riziku zníženia ratingov, čo zvyšuje ponuku dlhu, cez obmedzený dopyt v dôsledku slabosti čínskej ekonomiky (čo znamená nižšie exporty a menšiu potrebu recyklácie prebytkov zahraničného obchodu do dolárových dlhopisov) až po to, že tradiční japonskí investori začínajú viac investovať doma, keď rastú výnosy na ich lokálnom trhu pre ukončovanie politiky kontroly výnosovej krivky Bank of Japan. Navyše Fed aj ECB redukujú v rámci kvantitatívneho sprísňovania svoju bilanciu, čo prirodzene tlačí výnosy nahor. V takomto prostredí sú investori citliví na úroveň výnosov a požadujú väčší vankúš ako náhradu predchádzajúceho kapitálového zhodnotenia. 

Komoditné trhy

Ropa v minulom týždni narástla o približne tri percentá, keď sa severoamerický benchmark WTI vrátil nad 90-dolárovú métu a severomorský Brent končil obchodovanie ešte o tri doláre vyššie. Hlavným determinantom vývoja bol konflikt medzi Hamasom a Izraelom, kde rástlo napätie a nervozita z možnej pozemnej invázie izraelskej armády do Pásma Gazy. To by mohlo viesť do zapojenia sa ďalších strán na čele s libanonskou vojenskou organizáciou Hizballáh s podporou Iránu do konfliktu s rastom rizika narušenia dodávok ropy na svetové trhy. Od teroristických útokov Hamasu cena ropy narástla o vyše 10 percent a nachádza sa už len približne o štyri percentá pod tohtoročnými maximami. Trhoví hráči jednoducho započítali do ceny komodity určitú rizikovú prirážku, čo je pri takejto zvýšenej geopolitickej neistote pochopiteľné. Spôsobuje to, že ropa Brent presahuje teoretickú férovú úroveň okolo 85-87 dolárov rádovo o 7 dolárov. 

Zlato v minulom týždni benefitovalo zo zvýšenej averzie voči riziku najmä v súvislosti s vojnou v Izraeli. Žltý kov sa posilnil o 2,5 percenta a končil na úrovni 1 981 dolárov, čo predstavuje päťmesačné maximá, keď mu neprekážal ani rast úročenia amerických dlhopisov a silný dolár.

Devízové trhy

Dolár sa v minulom týždni udržiaval na silných úrovniach voči košu hlavných svetových mien v blízkosti 11-mesačných maxím, pričom jeho výmenný kurz voči euru sa držal pod 106 centmi. Doláru naďalej dodávala energiu skutočnosť, že americká ekonomika je na tom v porovnaní s ostatnými veľkými vyspelými krajinami relatívne najlepšie a jej perspektívy na jemné pristátie sa zlepšujú. Zelenú bankovku navyše podporovala zvýšená averzia voči riziku súvisiaca so situáciou v Izraeli.