Dôležité správy z ekonomiky

• Hlavnou (ne)udalosťou stredy bolo zasadnutie Rady guvernérov ECB, ktorá podľa širokého konsenzu ponechala nastavenie menovej politiky nezmenené (depozitná sadzba na 4,0 percenta a repo sadzba na 4,5 percenta ECB nezmenila v zásade ani slovník z oficiálneho vyhlásenia, kde bola ponechaná formulácia, že ponechanie súčasného nastavenia úrokových sadzieb dostatočne dlho podstatne prispeje k návratu inflácie na dvojpercentný cieľ. Banka aktualizovala makroprognózu, kde neprekvapivo znížila odhad ekonomického rastu aj inflácie. Banka očakáva, že ekonomický rast eurozóny dosiahne v tomto roku 0,6 percenta (vs. 0,8 percenta z decembra), projekcia rastu na rok 2025 bola ponechaná bezo zmeny na 1,5 percenta a mierne sa zlepšil rast na rok 2026 na 1,6 percenta z decembrového 1,5 percenta. Analytický štáb ECB vidí infláciu v tomto roku na 2,3 percenta (vs. 2,7 percenta v decembri), pri jadrovej inflácii na 2,6 percenta (vs. 2,7 percenta z decembra), odhad inflácie na rok 2025 bol redukovaný na 2,0 percenta (z 2,1 percenta v decembrovej prognóze) pri očakávaní jadrovej inflácie na úrovni 2,1 percenta (vs. 2,3 percenta v decembri). Napokon inflačná projekcia na rok 2026 bola ponechaná na úrovni 1,9 percenta, no jadrová inflácia bola redukovaná o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s decembrovou prognózou na 2,0 percenta. V tomto kontexte nižšie inflačné tlaky pri pomalšom ekonomickom raste (na hrane stagnácie) dávajú väčší priestor na uvoľnenie menovej politiky ECB, ktorá vo vyhlásení konštatovala, že takmer všetky indikátory inflácie sa zvoľňujú, no zároveň varovala, že domáce inflačné tlaky ostávajú vysoké najmä pre silný rast miezd. Na „lepkavosť“ inflácie v službách najmä náročných na pracovnú silu upozorňovala aj prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii. To bráni skoršiemu uvoľňovaniu menovej politiky, hoci Lagardová konštatovala, že vidí prvé signály zvoľňovania rastu miezd. Lagardová však opäť povedala, že banke stále chýba dôvera, že inflácia smeruje k dvojpercentnému cieľu na udržateľnej báze, a bude potrebovať viac dôkazov. Zaujímavý postoj zaujala Lagardová pri otázke, či banka diskutovala o znižovaní úrokových sadzieb, keď deklarovala, že nie, no začala diskusiu o zmiernení reštriktívneho nastavenia menovej politiky (čo sa nám javí ako len trochu viac sofistikovanejšia odpoveď, že diskusia o znižovaní úrokových sadzieb je otvorená). Tak či onak, neistoty ohľadne mzdového vývoja a nádej na oživenie ekonomickej aktivity (čo by mohlo spomaliť disinflačný vývoj) budú znamenať, že ECB bude môcť pristúpiť k prvému zníženiu úrokových sadzieb najskôr v júni (a nebudeme prekvapení, ak to bude ešte o jedno zasadnutie neskôr).
• Včera pokračovalo vystúpenie šéfa Fedu Jeromea Powella v Kongrese a oproti strede ponúkol o niečo viac holubičí slovník. Deklaroval, že banka nie je príliš ďaleko od bodu, keď bude mať dôveru, že inflácia smeruje udržateľne k dvojpercentnému cieľu, čo otvorí priestor na znižovanie úrokových sadzieb (ešte pred samotným dosiahnutím tohto cieľa). Podobný postoj ponúkla včera aj jeho kolegyňa Loretta Mesterová.
• Zo Spojených štátov dorazili pravidelné týždenné dáta z trhu práce, ktoré v zásade neukázali veľkú zmenu vo vývoji. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti dosiahli číslo 217-tisíc a okolo tejto úrovne sa pohybujú už niekoľko týždňov. Pokračujúce žiadosti sa posunuli mierne nad 1,9 milióna, čo znamená pokračovanie v trende pozvoľného nárastu, ktorý nie je prekvapením.

Kľúčové očakávané udalosti

• Hlavným makrozverejnením dňa bude februárový nonfarm payrolls report z amerického trhu práce o 14.30, ktorý môže výraznejšie pohnúť trhovými cenami akcií, dlhopisov, dolára aj zlata.
• Už ráno boli zverejnené čísla nemeckej priemyselnej produkcie za január, ktorá klesla o 5,5 percenta na medziročnej báze a v poklese je už ôsmy mesiac za sebou od júna minulého roka.
• Dopoludnia budú publikované finálne čísla rastu ekonomiky eurozóny za 4. kvartál 2023.

Zaujalo nás

Veľké verzus malé spoločnosti

Akciové trhy v USA, Európe i Japonsku prepisujú svoje historické maximá. V rámci globálnej alokácie akcií sa zvyšuje atraktivita malých spoločností (tzv. small caps) v porovnaní s firmami s najväčšou trhovou kapitalizáciou (tzv. large caps). Sú na to hneď tri jasné dôvody:
1.    Prvým dôvodom je doháňanie výkonnosti od začiatku roka. Globálny index akcií large caps od začiatku roka rastie o 6,1 percenta, zatiaľ čo small caps len o 1,1 percenta.
2.    Druhým dôvodom sú atraktívne valuácie. Priemerné P/E small caps je 18,8 a P/E large caps je 20,1. Malé spoločnosti sú tak v priemere o šesť percent lacnejšie.
3.    Tretím dôvodom je oveľa vyšší očakávaný rast ziskov menších firiem v nasledujúcich 12 mesiacoch. Pri small caps je očakávaný nárast ziskovosti o 23 percent, zatiaľ čo pri large caps len o päť percent