Dôležité správy z ekonomiky

• Hlavnou udalosťou stredy bolo zasadnutie Rady guvernérov ECB, ktorá v súlade so širokým konsenzom a s tým, čo dlhší čas naznačovali jej predstavitelia, oznámila zníženie všetkých troch kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. To znamená, že depozitná sadzba klesla na 3,75 percenta, keď išlo o jej prvé zníženie bankou od roku 2019, repo sadzba klesla na 4,25 percenta, čo predstavovalo prvé zníženie od roku 2016, a marginal lending facility (jednodňová refi sadzba) klesla na 4,5 percenta. Tento krok možno označiť za „jastrabie zníženie“, keď banka súčasne v pravidelnej kvartálnej aktualizácii zvýšila odhad inflácie na tento a budúci rok a zdôraznila, že napriek ústupu inflácie v predchádzajúcich štvrťrokoch ostávajú domáce inflačné tlaky silné pri zvýšenom raste miezd, čo znamená, že rast spotrebiteľských cien ostane nad cieľovými úrovňami banky ešte dlho v priebehu budúceho roka. Ak by banka dlho neavizovala júnový „cut“ na základe ostatného makrovývoja, a to jednak rizík zasekávania dezinflačného vývoja, ako aj dát naznačujúcich rázne zlepšovanie ekonomickej aktivity, kde banka zlepšila projekciu rastu HDP eurozóny na tento rok, bol by pádny dôvod, aby na včerajšom zasadnutí ponechala nastavenie menovej politiky bez zmeny. Vzhľadom na tieto skutočnosti predpokladáme, že banka bude ďalej uvoľňovať menovú politiku len pozvoľne a rozhodnutia budú „data dependent“, teda závislé od vývoja makrodát (a najmä inflácie). Nepredpokladáme doručenie ďalšieho „cutu“ na júlovom zasadnutí, ale najskôr na septembrovom alebo októbrovom, a potom potenciálne v decembri, teda najviac ďalšie dve zníženia do konca roka. Lepkavosť inflácie bude limitovať priestor na výraznejšie uvoľnenie menovej politiky, ktorá bude musieť ešte nejaký čas ostať v reštriktívnom nastavení a ECB bude len pomaly znižovať mieru tejto reštrikcie.
• Nová ekonomická prognóza ECB zlepšila oproti marcu odhad ekonomického rastu eurozóny v tomto roku na 0,9 percenta (vs. 0,6 percenta) a mierne zhoršila projekcie na roku 2025 na 1,4 percenta (vs. 1,5 percenta), rast na rok 2026 bol ponechaný bez zmeny na 1,6 percenta. Prognóza zvýšila odhad inflácie v tomto roku na 2,5 percenta (vs. 2,3 percenta), v roku 2025 na 2,2 percenta (vs. 2,0 percenta) a ponechala odhad na rok 2026 bez zmien na úrovni 1,9 percenta.  Jadrovú infláciu vidí ECB po novom v tomto roku na 2,8 percenta (vs. 2,6 percenta), v budúcom roku na úrovni 2,2 percenta (vs. 2,1 percenta) a v roku 2026 na úrovni 2,0 percenta (bez zmien oproti marcovej projekcii). 
• Na tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardová čelila nepríjemným otázkam, ako ide dokopy zníženie úrokových sadzieb pri zvýšení inflačných projekcií, a naznačila, že banka sa pozerá dopredu (forward looking) a verí robustnosti svojich prognóz (dezinflačného vývoja s výhľadom na koniec roka 2025), ktoré v ostatných mesiacoch narástla. Priznala však, že inflácia v najbližšom čase ostane hrboľatá okolo súčasných úrovní pri zvýšenom raste miezd a menová politika bude naďalej reštriktívna. Lagardová sa explicitne vyslovila, že ECB sa nezaviazala k žiadnemu smerovaniu nastavenia úrokových sadzieb, a tak nechcela dať žiadny forward guidance (špeciálne, keď včerajšie rozhodnutie o znížení sadzieb nebolo prijaté jednohlasne). Lagardová súčasne predpokladá ďalšie oživenie ekonomiky eurozóny aj vďaka rastu reálnych príjmov a silnejších exportov.
• Z makrodát boli včera zverejnené aprílové maloobchodné tržby z eurozóny, ktoré medzimesačne poklesli o 0,5 percenta a na medziročnej báze len stagnovali, čo zaostalo za predpokladmi. Hoci sa obnovuje kúpna sila domácností v eurozóne, zdá sa, že spotreba sa sústreďuje najmä na služby, keď maloobchodné tržby sú stále zhruba štyri percentá pod vrcholom z konca roka 2021! Predpokladáme však, že v druhej polovici roka by mohlo prísť k ich ráznejšiemu odrazu pri zníženej inflácii a solídnom raste reálnych disponibilných príjmov. Okrem toho z Nemecka dorazili aprílové podnikové objednávky, ktoré klesli o 0,2 percenta na medzimesačnej báze a o 1,6 percenta na medziročnej báze. 
• Z USA dorazili včera pravidelné týždenné dáta žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Nové žiadosti za ostatný reportovaný týždeň mierne narástli na 229-tisíc, no celkovo sa to zásadne nevymyká úrovni z ostatných mesiacov. Pokračujúce žiadosti sa udržali naďalej tesne pod 1,8 milióna. Na základe týchto reportov možno hovoriť, že trh práce je pomerne stabilný, hoci iné indikátory signalizujú jeho pozvoľné chladnutie.
• Z USA bola včera zverejnená aj aprílová obchodná bilancia, ktorá skončila v súlade s predpokladmi v schodku 74,6 miliardy dolárov.
• Dnes v skorých ranných hodinách boli zverejnené čínske dáta zahraničného obchodu za máj, ktorý skončil nečakane vo vysokom prebytku 82,6 miliardy dolárov. Podpísal sa pod to dynamický rast exportov, ktorý prekonal očakávania, keď dosiahol 7,6-percentné medziročné tempo, čo signalizuje solídny zahraničný dopyt a oživovanie ekonomickej aktivity na exportných trhoch. Dovozy však rástli len o 1,8 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, čo naznačuje relatívne slabý odraz domáceho dopytu a spotreby domácností pri stále nízkej spotrebiteľskej dôvere, čo súvisí najmä s problémami okolo realitného trhu.

Kľúčové očakávané udalosti

• Hlavným makrozverejnením, ktoré môže výrazne pohnúť cenami na finančných trhoch, bude májový nonfarm payrolls report z amerického trhu práce o 14.30 h.
• Okrem toho dopoludnia bude zverejnená aprílová bilancia nemeckého zahraničného obchodu a aprílové štatistiky nemeckej priemyselnej produkcie.

Zaujalo nás

Rekordné zadlženie vo svete

Celosvetový verejný dlh sa v minulom roku podľa Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) zvýšil o 5,6 bilióna dolárov na rekordných 97 biliónov dolárov. Najväčší verejný dlh majú podľa správy USA, a to vyše 33 biliónov dolárov. Za nimi nasleduje Čína s takmer 15 biliónmi dolárov. Tretiu priečku obsadilo Japonsko, ktorého verejný dlh činí takmer 11 biliónov dolárov.