Dôležité správy z ekonomiky

• Včera bol zverejnený rýchly odhad HDP za tretí kvartál v mnohých krajinách EÚ, ktorý agregátne prekonal očakávania. Dáta ukázali, že Nemecko, najväčšia ekonomika eurozóny, rástlo na úrovni 0,2 percenta (vs. konsenzus -0,1 percenta) na medzikvartálnej báze po 0,1-percentnej kontrakcii v druhom štvrťroku. Nemecko sa tak vyhlo technickej recesii. Na medziročnej báze však ekonomika klesla o 0,2 percenta (vs. konsenzus -0,3 percenta) po stagnácii za obdobie apríl – jún. Hoci sa nemeckej ekonomike darilo lepšie v porovnaní s očakávaniami, nemožno byť veľkým optimistom pri pohľade do budúcnosti. Hospodárstvo od pandémie takmer nerastie a oživenie v budúcom roku bude len slabé, keď trpí štrukturálnou slabosťou najmä priemyslu, ktorého biznis model postavený na lacných energiách a masívnom exporte (najmä) do Číny už nie je možný a tvorcovia hospodárskej politiky zatiaľ nemajú odpoveď, ako ho upraviť. 
• Z Nemecka dorazili aj štatistiky miery nezamestnanosti za október, ktorá sa posunula na 6,1 percenta zo 6,0 percenta v septembri, a problémy Volkswagenu, ktorý chce zatvárať domáce fabriky, čo indikuje, že trh práce sa bude ďalej pozvoľne zhoršovať. 
• V Nemecku boli včera zverejnené aj inflačné štatistiky za október (podľa rýchleho odhadu), ktoré ukázali na vyššie ako očakávané zrýchlenie rastu spotrebiteľských cien. Podľa národnej metodiky rástli ceny medzimesačne o 0,4 percenta (vs. konsenzus 0,2 percenta) po septembrovej stagnácii. Na medziročnej báze sa dynamika rastu zrýchlila na 2,0 percenta (vs. konsenzus 1,8 percenta) po 1,6-percentnom raste v septembri. Podľa harmonizovanej metodiky rástli ceny medzimesačne 0,4-percentným tempom (vs. konsenzus 0,2 percenta) po poklese -0,1 percenta v septembri. Harmonizovaná medziročná inflácia sa zrýchlila na 2,4 percenta (vs. konsenzus 2,1 percenta) po 1,8-percentnej dynamike rastu v septembri. Za odrazom inflácie stojí najmä odznievanie priaznivého bázického efektu cien energií, ako aj stále rastúce ceny potravín a tovarov. Okrem toho inflácia v službách je zatiaľ stále lepkavá.
• Rýchly odhad rastu HDP za tretí kvartál dorazil aj za eurozónu ako celok a ukázal na prekvapivé zrýchlenie dynamiky rastu na 0,4 percenta (vs. konsenzus 0,2 percenta) na medzikvartálnej báze z 0,2-percentnej dynamiky v druhom kvartáli. Rast je rýchlejší, ako naznačovali predstihové ukazovatele, no ide najmä o vplyv mnohých jednorazových prvkov ako notoricky známe volatilné írske HDP pre vplyv veľkých amerických nadnárodných firiem, solídny rast francúzskej ekonomiky zrejme pre vplyv letných olympijských hier i vplyv čerpania eurofondov v Španielsku. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika eurozóny v druhej polovici roka zásadne nebrzdí, hoci rast v štvrtom kvartáli bude zrejme slabší a oživenie v roku 2025 bude niečo nad jedno percento. Každopádne solídne HDP za tretí kvartál (v kombinácii s väčším ako očakávaným odrazom nemeckej inflácie podľa rýchleho odhadu za október) by malo znamenať, že ECB doručí v decembri 25-bodový „cut“ a nie 50-bodový, ako sa začalo špekulovať. 
• Z eurozóny bol zverejnený aj októbrový indikátor ekonomického sentimentu, ktorý vykázal mierne zhoršenie na 95,6 bodu z 96,3 bodu v septembri, pod čo sa podpísalo najmä zhoršenie nálady v priemysle, ktorý vykazuje kontrakciu aktivity pri strate konkurencieschopnosti.
• Aj zo Spojených štátov dorazil rýchly odhad rastu HDP za tretí kvartál, ktorý ukázal, že ekonomika sa zásadne nespomaľuje. Medzikvartálny anualizovaný rast dosiahol 2,8-percentné tempo (vs. konsenzus 2,9 percenta) po 3,0-percentnej dynamike za druhý kvartál. Pod solídny rast sa podpísala stále robustná spotreba domácností, pričom solídne rástla aj firemná investičná aktivita a k rastu prispeli aj vládne výdaje na zbrojenie. Príspevok zahraničného obchodu bol negatívny podobne ako pokles zásob. Dáta ekonomickej aktivity v USA sú konzistentné s predpokladom jemného zosadávania americkej ekonomiky, ktorej tempo by sa v závere roka malo zvoľniť k dvojpercentnej méte.
• Októbrové ADP dáta z amerického pracovného trhu ukázali, že čistý prírastok pracovných miest v súkromnom sektore dosiahol 233-tisíc, čo výrazne prekonalo konsenzus na úrovni 115-tisíc. Ide o najrýchlejšiu tvorbu pracovných miest súkromným sektorom od leta 2023.
• Okrem toho z USA dorazili septembrové štatistiky nedokončených predajov domov, ktoré medzimesačne rástli na úrovni 7,4 percenta a medziročne 2,6-percentným tempom.
• Dnes v skorých ranných hodinách bol zverejnený oficiálny vládny októbrový prieskum nálady v čínskej ekonomike podľa PMI. Sentiment vo výrobnom sektore sa marginálne zlepšil na 50,2 bodu zo 49,8 bodu v septembri. Technicky sa tak vrátil do pásma miernej expanzie, pričom zlepšenie aktivity cítiť najmä na domácom trhu, pričom exportné objednávky ostávajú slabé a klesli na osemmesačné minimá. Nálada v nevýrobnom sektore sa takisto marginálne zlepšila na 50,2 bodu z 50,0 bodu v septembri. Predpokladáme, že aktivita v Číne by sa mala postupne ďalej zlepšovať, a to najmä v kontexte ostatných oznámených menových a fiškálnych stimulov.

Kľúčové očakávané udalosti

• Z Nemecka budú zverejnené septembrové maloobchodné tržby a z eurozóny bude zverejnený rýchly odhad rastu spotrebiteľských cien za október. 
• Z USA budú zverejnené Fedom preferované inflačné ukazovatele v podobe PCE indexov za september, septembrové štatistiky osobných príjmov a výdajov, októbrový prieskum Chicago PMI a pravidelné týždenné dáta nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti.
• Aj dnes po zatvorení trhu budú zverejňovať kvartálne hospodárske výsledky „ťažké váhy“ na Wall Street v podobe firiem Apple a Amazon, ktorým bude sekundovať Intel. Ešte pred otvorením trhu zverejnia výsledky za tretí kvartál okrem iných Mastercard, Linde, Shell, Uber, BNP Paribas či ConocoPhillips.

Zaujalo nás

Dopyt po zlate dosiahol nový rekord

Dopyt po zlate v treťom kvartáli stúpol medziročne o päť percent a dosiahol rekordnú úroveň 1 313 ton. Vďaka rastu ceny kovu na nové rekordné maximum tesne pod úrovňou 2 800 dolárov za trójsku uncu hodnota dopytu vyskočila medziročne o 35 percent a prvýkrát presiahla úroveň 100 miliárd dolárov. Rast dopytu bol ťahaný predovšetkým ETF fondmi investujúcimi do zlata, naopak, poklesol dopyt po zlatých zliatkach, minciach či šperkoch a tiež zo strany centrálnych bánk.