Dôležité správy z ekonomiky

• Včera boli zverejnené májové inflačné čísla zo Spojeného kráľovstva, ktoré ukázali, že inflácia medziročne klesla na 2,0 percenta z 2,3 percenta a pohybuje sa na cieli centrálnej banky prvýkrát od jari 2021. Jadrová inflácia však ostáva stále vysoká na úrovni 3,5 percenta, hoci aj tá klesla z 3,9 percenta v apríli. Problémom je inflácia v službách, ktorá dosahuje 5,7 percenta. Okrem toho vrchol negatívneho dezinflačného príspevku energií je už za nami. To znamená, že do konca roka by sa inflácia mala pohybovať okolo/mierne nad dvoma percentami s rizikom odrazu na konci roka k 2,5 percenta. To by však mohlo dať zelenú pre prvé zníženie základných sadzieb Bank of England v auguste.

Kľúčové očakávané udalosti

• Čínska centrálna banka dnes ráno podľa očakávaní neprekvapila, keď jednoročnú prime sadzbu ponechala na úrovni 3,45 percenta a päťročnú na 3,95 percenta. Ekonomika by potrebovala nižšie sadzby na zrýchlenie rastu, no slabší jüan bráni väčšiemu uvoľneniu menovej politiky.
• Dnes má zasadnutie Bank of England, ktorá by dnes ešte nemala začať s cyklom znižovania sadzieb a bude si pravdepodobne chcieť počkať na ďalšie inflačné dáta, aby mala istotu, že rast cien je skrotený. Až na ďalšom zasadnutí bude reálnejšie uvoľnenie menovej politiky.
• Z eurozóny bude zverejnený rýchly odhad spotrebiteľskej dôvery za jún, kde sa predpokladá ďalšie zlepšenie piaty mesiac v rade.
• Z USA dorazia pravidelné týždenné dáta nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Okrem toho prídu z USA májové čísla začatej výstavby a vydaných stavebných povolení, ako aj júnový prieskum Philly Fed Manufacturing.

Zaujalo nás

ECB varuje pred finančným napätím v eurozóne

ECB varuje štáty eurozóny pred významnými finančnými záťažami. Medzi tlaky na verejné financie patrí predovšetkým starnutie populácie, potreba vyšších výdavkov na obranu, investície do digitalizácie a finančné dosahy zmeny klímy.  Krajinám platiacim eurom tak odporúča v najbližších desaťročiach znižovať deficity verejných financií. Eurozóna ako celok by mala do roku 2070 znížiť deficity o päť percent HDP, čo je pri dnešnom výkone ekonomiky zhruba 720 miliárd eur. Požiadavky na jednotlivé krajiny sa líšia podľa závažnosti problémov, ktorým čelia. Najhoršie z toho vychádza Slovensko, ktoré potrebuje dosiahnuť nižšie deficity až o takmer 10 percent, zatiaľ čo premiantovi eurozóny Estónsku stačí znížiť deficity o menej ako percento.