Dôležité správy z ekonomiky

• Včera bol zverejnený predbežný flashový odhad rastu ekonomiky eurozóny za obdobie apríl – jún, ktorý ukázal 0,3-percentný medzikvartálny rast, čo je viac, ako čakal konsenzus (0,2 percenta), a zlepšenie rastu oproti stagnácii v úvode roka a miernej kontrakcii za štvrtý kvartál. Na medziročnej báze prišlo, pochopiteľne, k spomaleniu rastu na 0,6 percenta z 1,1 percenta v prvom štvrťroku. Celkovo síce vyzerajú kvartálne čísla solídne, no ide to najmä na vrub silného rastu v Írsku, čo je však spôsobené tým, že tam má sídlo veľa nadnárodných firiem, a teda tieto čísla sú ovplyvnené najmä účtovnými operáciami, kde sa aktivita pripisuje do írskeho HDP, hoci s jeho ekonomikou nemá takmer nič spoločné, a následne to spôsobuje veľký hluk aj hmlu aj v číslach rastu HDP na úrovni eurozóny. Po očistení o efekt nadnárodných firiem by ekonomický rast eurozóny mal bližšie k číslu 0,1 percenta, čo je v podstate stagnácia už tretí kvartál po sebe. Jednoducho oživenie služieb po uvoľnení protikovidových opatrení už odznieva, inflácia stále hryzie spotrebiteľov, globálny dopyt a čínske oživenie sú slabé a k tomu sa pridávajú protivetry sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Výhľad ekonomiky eurozóny nie je pritom svetlý, keď predstihové dáta našepkávajú o tom, že na horizonte nevidno žiadne oživenie, naopak, v hre je ďalšie vädnutie aktivity. Vývoj blízky stagnácii je to, čo možno teda v najbližšom čase očakávať.
• Včera dorazil aj flashový odhad rastu spotrebiteľských cien z eurozóny za júl, ktorý ukázal na medzimesačný pokles cien o 0,1 percenta a medziročné spomalenie tempa rastu na 5,3 percenta z 5,5 percenta, čo je najnižšia úroveň od januára 2022. Prispieva k tomu bázický efekt vyšších cien energií, ktoré medziročne poklesli o 6,1 percenta, pričom sa spomaľuje aj tempo rastu cien potravín na 10,8 percenta. Problémom je však stále vysoká jadrová inflácia na úrovni 5,5 percenta oproti rovnakému obdobiu minulého roka, kde síce rast cien tovarov trenduje nadol, no inflácia v službách sa zatiaľ veľmi nezvoľňuje pri silných trhoch práce a raste miezd. Práve „lepkavá“ jadrová inflácia pritom môže znamenať, že ECB by sa v septembri mohla rozhodnúť pre dodatočné zvýšenie základných úrokových sadzieb napriek pesimistickému ekonomickému výhľadu.
• Okrem toho boli včera zverejnené nemecké maloobchodné tržby za jún, ktorých pokles sa spomaľuje (pre bázický efekt) na 1,6 percenta na medziročnej báze po 3,6-percentnom poklese za máj. 
• Z USA dorazil včera prieskum Chicago PMI za júl, ktorý ukázal pokračovanie kontrakcie aktivity na úrovni 42,8 bodu po 41,5-bodovej úrovni za jún.

Kľúčové očakávané udalosti

• V skorých ranných hodinách bol zverejnený súkromný prieskum Caixin PMI výrobného sektora Číny za júl, ktorý potvrdil to, čo včera zverejnený štátny PMI výroby – teda, že aktivita v spracovateľskom odvetví je na hrane kontrakcie, respektíve technicky už v kontrakcii, keď index dosiahol hodnotu 49,2 bodu (vs. 50,5 v júni). Celkovo sa výrobný sektor už niekoľko mesiacov pohybuje medzi 49- až 50-bodovou hranicou, čo znamená, že oživovanie čínskej ekonomiky je pomerne slabé (pričom sektor služieb spomaľuje svoju expanziu tak ako v Európe či v Spojených štátoch).
• Z Nemecka dnes dorazia júlové dáta o miere nezamestnanosti. 
• Naprieč Európou budú zverejnené finálne čísla PMI výroby za júl.
• V USA budú takisto zverejnené finalizácie PMI výroby a okrem toho aj pozorne sledovaný podobný prieskum ISM výrobného sektora za rovnaký mesiac.
• V plnom prúde pokračuje firemná výsledková sezóna za druhý kvartál, kde dnes budú reportovať čísla z veľkých mien napríklad Merck, Pfizer, Starbucks, AMD alebo Caterpillar.

Zaujalo nás

Rekordný prvý polrok z pohľadu slovenských bánk

Slovenským bankám v prvom polroku vzrástol čistý zisk takmer o polovicu na 565 miliónov eur, čo je najviac prinajmenšom od zavedenia eura v roku 2009. Ziskovosť bánk prekonala aj doposiaľ rekordný rok 2011, keď v čistom zarobili 431 miliónov eur. Slovenská banková asociácia však upozornila, že slovenské banky v ziskovosti v regióne zaostávajú. Rentabilita kapitálu slovenského bankového sektora stále nedosahuje ani 10 percent, čo je podľa asociácie hranica, od ktorej banky dokážu podporovať ekonomiku.