Keď dobré správy sú prijímané negatívne

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku sa v úvode septembra dostali pod predajný tlak. Za poklesom Wall Street stojí paradoxne zverejnenie série solídnych amerických makrodát, ktoré naznačujú, že ekonomika je robustná a je na ceste k jemnému zosadnutiu. Jej odolnosť, spolu s ostatným odrazom cien ropy, však znamená, že disinflačný proces by sa mohol spomaľovať, čo by mohlo zvyšovať potrebu dodatočného utiahnutia menovej politiky Fedu. To posúvalo výnosy amerických dlhopisov nahor, čo tlačí valuácie akcií, najmä technológií, nadol. Európske akcie klesali naopak najmä pre zverejňovanie slabých ekonomických dát z eurozóny, ktoré naznačujú, že v druhom polroku smeruje ku kontrakcii či v lepšom prípade k stagnácii. A to pri pretrvávaní stále zvýšenej inflácie, čo by mohlo znamenať, že ECB sa nakoniec predsa prikloní k ďalšiemu zvýšeniu základných úrokových sadzieb. To sa pretavilo do rastu nemeckých dlhopisových výnosov. Roztvárajúce sa nožnice medzi konštruktívnym výhľadom americkej ekonomiky a pochmúrnymi projekciami hospodárstva eurozóny sa odzrkadlili do toho, že dolár pokračoval v posilňovaní voči euru na trojmesačné maximá, keď sa vzájomný výmenný kurz obchodoval miestami pod 107 dolárovými centmi. Kombinácia vyšších dlhopisových výnosov a silnejšieho dolára sa premietla do poklesu ceny zlata k méte 1 920 dolárov. Ropa sa posunula na 10-mesačné maximá, keď sa Brent vynoril nad 90-dolárovú hladinu a WTI nad 87 dolárov, keď dopyt po rope dosahuje rekordné maximá (aj pomalší rast svetovej ekonomiky dokáže generovať rast dopytu po surovine), no ponuka za ním zaostáva, najmä pre rozhodnutie OPECu+ škrtať ťažbu a dobrovoľné zníženie produkcie Saudskej Arábie a Ruska nad rámec dohody kartelu. Previs dopytu vyúsťujúci do poklesu zásob ropných produktov, ktoré sú na mimoriadne nízkych úrovniach, sa tak po letnej motoristickej sezóne nemusí zásadne zredukovať.

Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku sa v úvode septembra dostali pod predajný tlak, keď široký americký index S&P 500 klesol o 1,3 percenta a paneurópsky index STOXX 600 stratil 0,8 percenta. Za poklesom Wall Street stojí paradoxne zverejnenie série solídnych amerických makrodát, ktoré naznačujú, že ekonomika je robustná a je na ceste k jemnému zosadnutiu. Jej odolnosť, spolu s ostatným výrazným odrazom cien ropy, však znamená, že disinflačný proces by sa mohol spomaľovať, čo by mohlo zvyšovať potrebu dodatočného utiahnutia menovej politiky Fedu. To posúvalo výnosy amerických dlhopisov nahor a tlačilo naopak valuácie akcií, najmä technológií, nadol. Európske akcie klesali naopak najmä pre zverejňovanie slabých ekonomických dát z eurozóny, ktoré naznačujú, že smeruje ku kontrakcii či v lepšom prípade k stagnácii v druhom polroku. A to pri pretrvávaní stále zvýšenej inflácie, čo by mohlo znamenať, že ECB sa nakoniec predsa prikloní k ďalšiemu zvýšeniu základných úrokových sadzieb (čo takisto posúvalo nemecké dlhopisové výnosy na vyššie úrovne). 

Dlhopisové trhy

Solídny stav americkej ekonomiky, ktorá vykazuje zatiaľ len pozvoľné signály spomaľovania a zrejme dosiahne jemné zosadnutie, by mohol znamenať, že smerovanie inflácie k dvojpercentnému cieľu Fedu by sa mohlo skomplikovať. Centrálna banka by preto mohla reagovať na tento vývoj dodatočným sprísnením menovej politiky do konca roka, na čo reagovali americké dlhopisové výnosy rastom. Prispel k tomu aj odraz cien ropy na 10-mesačné maximá, ktorá je významným proinflačným faktorom. Na krátkom konci americká výnosová krivka narástla o 10 bázických bodov na 5,0 percenta pri dvojročnej splatnosti a na dlhom konci pri 10-ročnej splatnosti o 9 bázických bodov na 4,25 percenta. Výhľad ekonomiky eurozóny sa síce dynamicky zhoršuje a v hre je aj možnosť plytkej recesie, a to predovšetkým v kľúčovej nemeckej ekonomike, no jadrová inflácia ostáva nepríjemne vysoká. To by mohlo znamenať, že ECB sa rozhodne pre utiahnutie menovopolitických oprát aj napriek pochmúrnym ekonomickým prognózam. A to sa takisto premietlo do posunu nemeckých výnosov nahor pri dvojročnej splatnosti o 10 bázických bodov takmer na 3,1 percenta a pri 10-ročnej splatnosti o 6 bázických bodov na 2,6 percenta. Rast výnosov štátnych dlhopisov vyústil rádovo do polpercentných strát indexov podnikových dlhopisov.

Komoditné trhy

Ropa v minulom týždni pokračovala v rastovom mode približne s 1,5-percentným ziskom, ktorý ju posunul na 10-mesačné maximá, keď severomorský benchmark Brent končil nad 90-dolárovou métou a severoamerická ropa WTI nad 87 dolármi. Komoditu tlačili nahor predovšetkým ponukové faktory. Medzi trhovými hráčmi rastú obavy, že trh zostane aj po konci letnej motoristickej sezóny naďalej v deficite s previsom dopytu po tom, ako Saudská Arábia a Rusko prekvapujúco predĺžili dobrovoľné zníženie ťažby (nad rámec škrtov OPECu+) v celkovom objeme 1,3 milióna barelov denne až do konca roka (trh rátal, že sa tak stane len do konca októbra). Obchodníci kalkulujú, že rast ťažby suroviny mimo kartelu nedokáže držať krok s rekordným dopytom, ktorého rast ťahá najmä Čína a oživenie leteckej dopravy. Previs dopytu nad ponukou je vyrovnávaný rýchlym poklesom globálnych zásob ropy nadol na mimoriadne nízke úrovne a vytvára prirodzene tlak na rast cien čierneho zlata. Rast cien ropy v ostatných dňoch limitovala obnova nervozity z toho, že kľúčové centrálne banky Západu by mohli pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb.

Zlato stratilo v minulom týždni vyše jedno percento a kleslo k méte 1 920 dolárov, čo bola výslednica odrazu amerických dlhopisových výnosov (možnosť zvýšenia sadzieb Fedu do konca roka a vyšších cien ropy) a posilnenia dolára na šesťmesačné maximá voči košu hlavných svetových mien (americká ekonomika je vnímaná v relatívne lepšej kondícii ako zvyšok sveta).

Devízové trhy

Dolárový index, ktorý vyjadruje silu dolára voči menám hlavných obchodných partnerov Spojených štátov z vyspelého sveta (euro, jen, britská libra, kanadský dolár, švédska koruna a švajčiarsky frank), zaknihoval v minulom týždni už ôsmy týždenný zisk v rade za sebou. Ide o najdlhšiu sériu rastu za ostatných deväť rokov, ktorá sa posunula na šesťmesačné maximá, keď výhľad americkej ekonomiky napriek signálom jej spomaľovania ostáva solídny a je vnímaný ako robustný a v lepšej kondícii ako väčšina ostatných vyspelých ekonomík na čele s eurozónou. Doláru pomáha skutočnosť, že pri rastúcej neistote ohľadne kondície globálnej ekonomiky a slabosti eurozóny a Číny posilňuje, keď profituje z titulu bezpečného prístavu. Navyše disponuje výhodou vyššieho úročenia ako ostatné vyspelé meny. Spoločná mena eurozóny preto klesla na trojmesačné minimá a miestami sa obchodovala pod 107 dolárovými centmi, keď sa jednoducho roztvárajú nožnice medzi konštruktívnym výhľadom americkej ekonomiky a pochmúrnymi projekciami hospodárstva eurozóny.