Hrozba stagflácie dohnala trhy

Na finančných trhoch panovala v ostatnom týždni zvýšená volatilita. Gro diania na trhu ovplyvňuje nepredvídateľná obchodná politika Donalda Trumpa, ktorá sa dynamicky mení, čo vytvára investorom vrásky na čele, pretože sa na ňu vedia len ťažko pripraviť. Ekonómovia v prostredí rastúcej neistoty vyvolanej neustále sa meniacou colnou politikou znižujú očakávania okolo tohtoročného ekonomického rastu USA a predpokladajú miernejšie spotrebiteľské výdavky a obmedzenie kapitálových investícií. Do toho dáta naznačujú slabšieho amerického spotrebiteľa a bujnenie inflačných tlakov. Čoraz výraznejšie kontúry tak dostáva hrozba stagflácie, ktorá je definovaná práve slabým rastom ekonomiky a vyššou infláciou.  Rizikový apetít, ktorý dával investorom spočiatku priestor, aby sa sťahovali z bezpečných pozícií, čo sa pretavilo do poklesu cien zlata i strmého rastu výnosov amerických štátnych dlhopisov, dlho nevydržal a v závere týždňa nastal dokonalý obrat, keď obnovená stagflačná hrozba  zvýšila záujem o bezpečné aktíva, čo sa v konečnom dôsledku premietlo do návratu zlata na rekordné maximá a návratu výnosov na úrovne z úvodu týždňa. 

Akciové trhy

V úvode týždňa pokračovali americké akcie v korekcii  prepadu z úvodu roka, keď pozitívny sentiment podporili Trumpove vyjadrenia, že americká colná politika by mohla byť viac cielená a nie plošná, pričom niektoré krajiny by mohli dostať výnimky z recipročných ciel, čo znižuje riziko negatívnych dosahov dlhodobej obchodnej vojny na ekonomiku a podporuje vyhliadky hospodárskeho rastu v USA. S odrazom amerických akcií poľavila rotácia investorov do európskych akcií, ktoré výrazne zaostávali za svojimi americkými konkurentmi. Prispela k tomu aj skutočnosť, že nadšenie zo zlepšených prospektov rastu európskej ekonomiky vďaka veľkému stimulačnému fiškálnemu balíku z Nemecka a očakávanému rastu výdavkov na zbrojenie na celoeurópskej úrovni postupne odznieva. V druhej polovici týždňa sa na trh vrátila nervozita po tom, čo Trump rozohral nebezpečnú hru oznámením, že s platnosťou od 2. apríla USA zavádzajú 25-percentné clá na dovoz všetkých zahraničných áut a automobilových dielov. Trump si od nových ciel síce sľubuje „skvelý rast“ amerického automobilového priemyslu, ale v najbližšom čase bude výsledkom len zvýšenie cien a znížená produkcia v USA z dôvodu previazanosti výrobných procesov a dodávateľských reťazcov medzi krajinami. Presun výroby z iných krajín do USA, ktorý Trump deklaruje ako cieľ, je proces na roky. Vo výsledku sa tak vypredávali akcie automobiliek, a to nielen tých amerických, ale i ich európskych aj ázijských konkurentov, ktoré so sebou stiahli celý akciový trh. K výpredaju prispeli i najnovšie makrodáta, ktoré ukázali na slabší spotrebiteľský sentiment a vyššiu inflačnú hrozbu. Tieto chmáry sa museli zákonite premietnuť do akciových trhov. Najväčšiu váhu výpredaja opäť niesli technológie, zatiaľ čo sa lepšie darilo defenzívnym titulom. Sumárne blue chips index Dow Jones stratil necelé percento, širší index S&P 500 odpísal 1,5 percenta, technologický index Nasdaq Composite poklesol o 2,6 percenta. Nedarilo sa ani európskym akciám. Konkrétne paneurópsky index STOXX Europe 600 zakončil nižšie o 1,4 percenta.

Dlhopisové trhy

Výnosy amerických štátnych dlhopisov s ústupom rizikovej averzie spočiatku rástli, a to aj pre jastrabie vyhliadky menovej politiky Fedu, ktorý pod vplyvom rastúcich inflačných tlakov práve v dôsledku rastu ciel bude možno nútený odložiť znižovanie úrokových sadzieb a držať ich na zvýšených úrovniach dlhší čas. Obnovený strach zo stagflácie im však zobral vietor z plachiet a vrátil výnosy skokovo späť na úrovne z úvodu týždňa. Americký 10-ročný benchmark tak uzatváral týždeň bez zmeny na 4,25 percenta  a jeho priamy nemecký konkurent uzatváral nižšie o 4 bb na 2,73 percenta.

Komoditné trhy

Z pretrvávajúcej rizikovej averzie a úniku do bezpečia opäť ťažia drahé kovy. Zlato sa vyšplhalo na nové rekordné maximá na 3 085 dolárov a cena striebra sa pohybuje na 13-ročných maximách, a to i v dôsledku obáv z nedostatku fyzického kovu. Cena ropy solídne rástla,  keď obchodníci vyhodnocovali hrozbu amerických ciel na kupcov ropy z Venezuely. Výraznejším ziskom komodite bránili obavy zo spomaľovania americkej i globálnej ekonomiky, a tým aj klesania dopytu po energii a palivách. Celkovo americká ľahká ropa WTI pridala 1,6 percenta a zastabilizovala sa tesne pod 70 dolármi za barel. Ropa Brent pridala dve percentá na 73,6 dolára za barel.

Devízové trhy

Najdôležitejší menový pár EUR/USD vo vysokej volatilite osciloval okolo hranice 108 centov, pričom stále pokračoval v pomalom klesaní, keď eufória z nemeckého infraštruktúrneho balíka a rast výdavkov na zbrojenie ustupuje a do popredia sa dostávajú riziká tohto balíčka najmä v podobe dlhového financovania, ktoré ďalej zvýši verejné dlhy, a vyšších inflačných tlakov a s tým súvisiacim odrazom dlhopisových výnosov, teda nákladov na obsluhu rastúcich verejných dlhov. Navyše rast fiškálnych výdavkov nerieši problematickú klesajúcu konkurencieschopnosť ekonomiky EÚ.  Euru okrem toho škodia aj americké dovozné clá na automobily a predpokladané protiopatrenia z EÚ.