Spravodajstvo 30.05.2024 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

Graf týždňa: Zlato sa dostáva nad americké dlhopisy

Za posledných 50 rokov doručili americké štátne dlhopisy agregátne lepšie celkové zhodnotenie ako zlato. Teraz sa však karta začína obracať, keď sa skončil dlhopisový býčí trh a ceny zlata sa odpájajú od reálnych výnosov aj pre obavy zo stavu amerických verejných financií.

Americké štátne dlhopisy aj zlato sú vnímané ako bezpečné útočiská v čase kríz. Záväzky americkej vlády mali v horizonte ostatnej pol dekády z hľadiska zhodnotenia navrch. Okrem pravidelne vyplácaných kupónov profitovali investori do nich aj z rastu ceny pri systematickom poklese úrokových sadzieb.

Postkovidový odraz (nielen) americkej inflácie s nutným uťahovaním menovej politiky znamenal, že štyri dekády trvajúci býčí dlhopisový trh, keď 10-ročný výnos klesol zo 16 percent v roku 1981 až na 0,3 percenta počas dna kovidu, sa skončil a ceny dlhopisov začali pri raste úrokových sadzieb klesať. Americký dlhopisový benchmark Bloomberg Treasury Total Return Index je preto od vrcholu z roku 2020 nižšie o približne 14 percent.

Inflácia, naopak, podporila zlato ako históriou preverené zaistenie sa voči vyšším cenovým tlakom. A hoci vrchol inflačných tlakov v Spojených štátoch bol dosiahnutý pred letom 2022, cene žltého kovu to príliš neublížilo.

V závere roka 2022 obnovila rast a od jari tohto roka začala sériovo prepisovať historické maximá, keď jej pomohli aj otázniky nad ďalším vývojom amerických verejných financií s dynamickým rastom zadlženia, ktoré sa za dekádu zdvojnásobilo a aktuálne dosahuje 35 biliónov dolárov, čo predstavuje viac ako 120 percent výkonu ekonomiky. Americký establishment pritom nepredstavil žiadne riešenie, ako stabilizovať tento negatívny a z dlhodobého hľadiska neudržateľný vývoj. To zvyšuje preferenciu zlata ako fyzického aktíva pred americkými dlhopismi. Najmä, keď vlády historicky „riešili“ vysoký dlh zvýšenou infláciou.

Zlatu pomáhajú aj rastúce nákupy centrálnymi bankami, najmä tými z globálneho juhu na čele s Čínou. Tieto inštitúcie okrem už spomínaných obáv zo stavu amerických verejných financií znižujú expozíciu voči dolárovým aktívam v dôsledku meniaceho sa geopolitického reliéfu sveta. Čína ako americký rival nechce mať takú veľkú časť devízových rezerv „zaparkovanú“ v dolári. Najmä po tom, ako Západ zmrazil ruské devízové rezervy, čo znamenalo podkopanie právnej istoty.

Okrem toho ceny zlata tlačí nahor aj silný dopyt zo strany čínskych domácností. Tie generujú vysokú mieru úspor, ktorú v minulosti zvykli investovať do nehnuteľností či lokálnych akciových trhov. Ceny nehnuteľností v Číne prechádzajú korekciou a dôvera v akciové trhy je po ostatných stratových rokoch narušená, čo sa pretavilo práve do silného dopytu po zlate, ku ktorému prispieva aj podkopaná spotrebiteľská dôvera.

Čínske faktory ako geopolitický vývoj spôsobili, že sa narušila negatívna korelácia medzi cenou zlata a reálnymi úrokovými sadzbami. Aj keď sú reálne dolárové úrokové sadzby najvyššie od finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009, zlato sa nedostáva pod predajný tlak.

Graf 1: Zlato začína návratnosťou prekonávať americké dlhopisy