Spravodajstvo 13.09.2023 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

Graf týždňa: Wall Street popiera gravitáciu v dôsledku umelej inteligencie. Dokedy?

Americký akciový trh v tomto roku stratil koreláciu voči veľkosti bilancií centrálnych bánk a jeho valuácie narástli vysoko nad dlhodobé priemery napriek posunu dlhopisových výnosov nahor pri sprísňovaní menovej politiky. V podstatnej miere za tým stoja veľké, možno až nereálne očakávania okolo umelej inteligencie. A k tomu sa pridáva aj viera v jemné pristátie americkej ekonomiky, ba až „no landing“, kde sa stráca strach z toho, že tento scenár nemusí nastať, a prevažuje samoľúbosť.

Rastúce bilancie centrálnych bánk v nedávnych časoch expanzívnej menovej politiky znamenali rast likvidity na finančných trhoch, čo sa pretavovalo aj do rastu akciových trhov, poklesu dlhopisových výnosov a expanzie valuácií až na rekordné úrovne.

Po začiatku sprísňovania menovej politiky v minulom roku, s cieľom skrotiť infláciu, s odrazom dlhopisových výnosov, ku ktorému sa postupne pridalo aj kvantitatívne sprísňovanie, teda redukcia mimoriadne nafúknutých bilancií centrálnych bánk, začala Wall Street klesať. A to napriek tomu, že agregátne ziskovosť firiem indexu S&P 500 rástla, čo znamenalo kontrakciu ich ocenenia.

Na prelome roka 2022 a 2023 sa však táto korelácia rozpojila. Stála za tým najmä veľká eufória okolo umelej inteligencie, ktorá vytiahla nahor predovšetkým akcie pár veľkých technologických firiem, ktoré by mali z tohto fenoménu profitovať najviac. V ostatnom čase sa u nich zaužíval pojem „magnificient seven“ a ide o firmy Nvidia, Amazon, Apple, Microsoft, Meta, Tesla a Alphabet. Agregátne od začiatku roka narástla ich trhová kapitalizácia o vyše 60 percent napriek tomu, že zisky sa nevyvíjali takýmto tempom a mnohokrát ani nerástli. Vďaka ich veľkej váhe v index S&P 500 ho dokázali posunúť nahor od začiatku tohto roka približne o 17 percent (pri celkovom medziročnom poklese ziskov). Bez ich vplyvu by index, teda 493 akcií v ňom, rástol len približne o 5 percent. Súčasne prišlo k expanzii valuácií veľkých Tech firiem na 30-násobok budúcich ziskov (v nasledujúcich 12 mesiacoch) a širokého indexu na S&P 500 na 19-násobok, čo je vysoko nad dlhodobými priemermi a v rozpore so súčasnými vysokými úrokovými sadzbami ako dôležitým diskontným faktorom výpočtu súčasnej hodnoty.

Graf 1:  Index S&P 500 sa odtrhol od poklesu bilancie centrálnych bánk

Graf 2:  Rast indexu S&P 500 stojí najmä na siedmich veľkých technologických firmách

Graf 3: Relatívny rast akcií okolo umelej inteligencie voči indexu S&P 500

Graf 4: Za rastom „Magnificient seven“ je najmä expanzia valuácií

Graf 5: Rast reálnych úrokových sadzieb (zatiaľ) nedokázal stiahnuť valuácie Wall Street nadol

Hoci niet pochýb, že umelá inteligencia bude „game changer“ a určitý druh revolúcie, ktorá prispeje k zrýchleniu ekonomického rastu, domnievame sa, že trhy preceňujú jej pozitívne efekty na ziskovosť firiem v najbližšom čase (to sa prejaví až postupne koncom dekády). Výsledkom je masívny rast valuácií pri už spomínanej strate citlivosti akcií na rast reálnych úrokových sadzieb a s úplným odpojením sa od poklesu bilancie centrálnych bánk.

Otázne je, dokedy môžu byť Wall Street a technologické tituly odolné proti gravitácii scvrkávajúcich sa súvah centrálnych bánk a vyšších reálnych sadzieb. Špeciálne v spomaľujúcom sa makroprostredí, pri reštriktívnej menovej politike, raste nákladov kapitálu, chladnúcom trhu práce a rozpustených nadmerných kovidových úsporách domácností či slabnúcej schopnosti firiem preniesť vyššie náklady do cien. Predovšetkým, keď prvotný boom okolo umelej inteligencie, zdá sa, ustupuje, a trh začína precitať.

Graf 6: Počet článkov o umelej inteligencii začína klesať. Signál na predaj?

Bohaté valuácie firiem, špeciálne technologických, znamenajú, že trh je aktuálne nacenený na perfekciu, kde by mali všetky optimistické projekcie ziskovosti a hladkého zosadnutia ekonomiky naplniť. To vytvára určitý „downside risk“, ak sa tento scenár nenaplní. Najmä ak nevyjdú predpoklady skrotenia inflácie a jej udržateľného smerovania k dvojpercentnému cieľu, čo by mohlo Fed prinútiť držať menovú politiku reštriktívnu dlhšie v porovnaní s tým, čo dnes kalkuluje trh.

Graf 7:  Valuácie indexu S&P 500 sú podľa viacerých ukazovateľov bohaté

Graf 8: Bilancie centrálnych bánk by mali klesať

Graf 9: Likvidita v globálnom finančnom systéme klesá

 


Zdieľať na sociálnych sieťach:

Nasledujúce články