Spravodajstvo 08.08.2024 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

Graf týždňa: Nervozita vystupňovaná do paniky

Na začiatku prázdnin, v prvej polovici júla, sa volatilita na Wall Street, meraná indexom VIX, pohybovala na mimoriadne nízkych úrovniach okolo 12 bodov či dokonca pod nimi. Po zverejnení júnového inflačného reportu zo Spojených štátov, ktorý posilnil dôveru trhov v udržateľný dezinflačný vývoj otvárajúci priestor na jesenný začiatok uvoľňovania menovej politiky Fedu, volatilita na trhoch paradoxne začala rásť. Súviselo to s korekciou akcií Big Tech firiem s mimoriadne vysokými valuáciami a rotáciou do menších firiem mimo technologického sektora. Klesajúce americké dlhopisové výnosy, ku ktorým prispelo aj zverejnenie niekoľkých slabších amerických makrodát a súčasné, sčasti prekvapujúce zvýšenie úrokových sadzieb Bank of Japan na konci júla, stlačili dolárový úrokový diferenciál voči jenu a urýchlili zatváranie carry trades financovaných z jenu. To vyvolalo na trhoch začiatkom augusta extrémne turbulencie a viedlo až k plnotučnej panike, ktorá vyústila do výrazného výskoku volatility miestami dosahujúcej úrovne ako počas začiatku koronakrízy.

Zvýšená úroveň nervozity, ktorá bola kombináciou dezilúzie z rýchlej monetizácie gigantických kapitálových výdavkov Big Tech firiem s bohatými valuáciami do umelej inteligencie, pretavujúca sa do ich rázneho poklesu napriek zverejneniu vo všeobecnosti solídnych kvartálnych firemných výsledkov, v závere mesiaca gradovala. Trhoví hráči začali byť viac znepokojení zverejňovaním nepresvedčivých (nielen) amerických makrodát, ktoré začalo vrcholiť po júlovom (inak nominálne nie úplne zlom, len horšom ako predpokladanom) nonfarm payrolls reporte. To bolo v čase, keď bolo vo väčšom spúšťané zatváranie jenových carry obchodov (pôžička v nízkoúročenom jene, jeho výmena na dolár či inú vyššie úročenú menu a kúpa lokálnych aktív, napríklad Big Tech AI akcií). Impulzom na to boli na jednej strane klesajúca dolárová výnosová krivka v dôsledku ustupujúcej inflácie a signálov chladnutia ekonomickej expanzie Spojených štátov a na druhej strane do značnej miery prekvapujúce zvýšenie úrokových sadzieb Bank of Japan úplne koncom mesiaca. Kurz jenu už od začiatku júla pritom posilňoval z 38-ročných miním voči doláru s tým, ako klesal úrokový diferenciál v prospech dolára pri častejších slovných (a možno aj reálnych) intervenciách japonského ministerstva financií na devízovom trhu.

Na prelome mesiacov sa zintenzívnili všetky spomínané vzájomne súvisiace pohyby, teda pád (nielen) Magnificient 7 akcii (kupovaných aj na páku financovanú práve z jenu), kolaps amerických dlhopisových výnosov a posilňovanie jenu, a vyústili až do paniky. Jej vrcholom bol pondelok 5. augusta, keď japonský akciový index Nikkei 225 klesol o 12,4 percenta, čo predstavuje jeho druhý najväčší jednodenný pád v histórii. Index VIX počas tohto dňa vyskočil miestami až na 65 bodov (oproti zatváracej hodnote mierne pod 24 bodmi v predchádzajúci piatok), čo boli úrovne ako počas začiatku koronakrízy. V jeho závere rýchlo klesol a zatváral napokon pod 39 bodmi, na zatváracej báze išlo o druhý najväčší jednodenný skok tohto ukazovateľa strachu v jeho histórii, keď narástol približne o 65 percent (intradenne dokonca približne o 180 percent). Miestami sa oproti začiatku prázdnin VIX pohyboval vyššie o viac ako 400 percent a pri aktuálnych 30-tkových úrovniach je stále na viac ako dvojnásobku samoľúbeho stavu z prvej polovice júla. Nad 50-bodovou métou sa pritom VIX nachádzal miestami len počas veľkej finančnej krízy v roku 2008, v auguste 2015 pri obavách z čínskeho ekonomického rastu, počas udalosti Volmageddonu vo februári 2008 a naposledy počas koronakrízy.

Morgan Housel, autor bestselleru Psychológia peňazí, pripomína, že volatilita je vstupenkou, ktorú je potrebné zaplatiť za vynikajúce dlhodobé výnosy. Volatilitu by sme mali vnímať ako priateľa, ktorý je vynikajúcim tvorcom príležitostí.

Graf 1: Najvyššie denné nárasty indexu VIX