Spravodajstvo 12.04.2023 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

Graf týždňa: Mäkké pristátie v Spojených štátoch s rastúcimi otáznikmi

Finančné trhy mali dlho tendenciu podceňovať kumulatívny efekt dynamického a synchronizovaného sprísňovania menovej politiky hlavných svetových centrálnych bánk na čele s Fedom za ostatný rok, ktorá sa dostala už do reštriktívneho teritória, na ekonomickú aktivitu. To sa však už začína meniť, najmä po budíčku marcových turbulencií okolo bankového sektora. Medzi trhovými hráčmi preto začínajú rásť obavy z nie príliš mäkkého zosadnutia americkej ekonomiky.

Americká centrálna banka začala približne pred rokom zvyšovať úrokové sadzby s cieľom skrotiť infláciu, a to najrýchlejším tempom od 80. rokov minulého storočia.

Graf 1: Najrýchlejšie tempo zvyšovania sadzieb Fedom od 80. rokov minulého storočia

V podstate nikto zo súčasnej generácie investorov či analytikov nemal skúsenosti s takýmto rýchlym uťahovaním menovopolitických oprát. Hmlisto si podobnú situáciu mohlo pamätať možno pár veteránov na Wall Street. Zdá sa, že tento fakt mohol viesť k určitému podceneniu efektu týchto krokov Fedu na ekonomickú aktivitu a agregátny dopyt. Najmä keď sa začali prekrývať s definitívnym strasením vplyvu koronavírusu, ústupom energetického šoku, zlepšovaním logistických reťazcov, „zvyknutím si“ na geopolitické vrenie či pozitivizmom okolo začiatku disinflačného vývoja.

Budíčkom sa v tomto smere stal marcový stres v bankovom sektore po problémoch okolo Silicon Valley Bank či Credit Suisse. Hoci systémová banková kríza nie je pravdepodobná (a to aj vďaka krokom centrálnych bánk a vlád, ktoré stabilizovali situáciu, a signálom pripravenosti pomôcť v prípade ďalších výziev, ktorým by mohol bankový priemysel čeliť), trhoví participanti si predsa začali viac uvedomovať, že sa môže „niečo niekde zlomiť a je náročné odhadnúť čo a presne to namodelovať“.

Vskutku, „okno lacných peňazí sa už dávnejšie zatvorilo“, no začne sa vždy prejavovať až s určitou latenciou – a ten čas práve prichádza. Mnohé biznisy, ktoré mali zmysel pri nulových sadzbách, budú zrazu v problémoch. Zraniteľné budú najmä tie oblasti ekonomiky a finančného trhu, ktoré boli za ostatnú približne dekádu zvyknuté na nulové úrokové sadzby a bezbrehý prítok peňazí (a najmä také, ktoré využívali pákový efekt), špeciálne sektor komerčných nehnuteľností.

Graf 2: Ceny komerčných nehnuteľností v Spojených štátoch klesajú

Je tak možné, že ostatné zlepšovanie mäkkých predstihových indikátorov z úvodu roka bude zastavené. Koniec koncov, už vidno prvé signály spomaľovania ekonomickej aktivity, kde najmä výrobný sektor signalizuje recesiu, na trhu práce sa začínajú objavovať zatiaľ malé, no rastúce trhliny, maloobchodné tržby sú pod tlakom pri poklese reálnych príjmov (hoci pri ustupujúcej, no stále vysokej inflácii) a rozpustení podstatnej časti zvýšených covidových úspor s negatívnym vplyvom na firemné zisky, ceny nehnuteľností začínajú klesať.

Graf 3: Sektor služieb signalizuje podľa predstihových ukazovateľov ešte expanziu aktivity (nad 50 bodmi) a v ostatnom čase mal tendenciu zlepšovať sa na oboch brehoch Atlantiku, no sektor výroby je v kontrakcii (pod 50 bodmi)

Okrem toho úverový impulz je negatívny a po predpokladanom ďalšom sprísnení úverových štandardov a finančných podmienok môže nastať dodatočné spomalenie investičnej aktivity pri súčasnom raste miery zlyhaných úverov.

Graf 4: Úverové štandardy v USA (a aj v eurozóne) sa sprísňovali už pred bankovou nervozitou z marca a po nej predpokladáme ich ďalšie sprísnenie, čo povedie k spomaleniu (či až poklesu rastu úverov)

Graf 5: Globálny úverový impulz je negatívny a v minulosti signalizoval spomaľovanie či kontrakciu ekonomického rastu

Graf 6: Nadmerné úspory amerických domácností by sa mohli čoskoro úplne rozpustiť, čo bude mať negatívny vplyv na spotrebu (a firemné zisky)

Graf 7: Aj na americkom trhu práce vidno prvé signály vädnutia, keď firmy začínajú počas zverejňovania kvartálnych výsledkov viac hovoriť o prepúšťaní zamestnancov ako o nedostatku pracovnej sily

Trhy sa začínajú čoraz viac obávať „straty vztlaku“ (najmä) americkej ekonomiky, čo by nemuselo vyústiť do úplne „mäkkého pristátia“. Pravdepodobnosť recesie v USA sa podľa niektorých modelov pohybuje aj viac ako 65 percent a už dlhší čas ju avizuje inverzná výnosová krivka. Aj preto dlhopisové výnosy klesajú, pričom derivátový trh očakáva pred koncom roka znižovanie úrokových sadzieb Fedu.

Graf 8: Pravdepodobnosť recesie v Spojených štátoch začína opäť rásť

Graf 9: Aj Fedom preferovaný ukazovateľ tvaru americkej výnosovej krivky (rozdiel medzi 10-ročnou sadzbou a sadzbou 3-mesačných pokladničných poukážok) ukazuje na najväčšiu inverziu od roku 1980