Graf týždňa: Inflačný vývoj v Európe bude závisieť aj od toho, ako podniky absorbujú rastúce mzdové náklady a vzdajú sa podielu zo svojho zisku
Inflácia v eurozóne vyvrcholila v októbri 2022, keď dosiahla tempo 10,6 percenta. Rast cenových tlakov odvtedy spomalil na 5,5 percenta, no jadrová inflácia odrážajúca spoľahlivejšiu mieru základných cenových tlakov sa ukazuje ako trvalejšia. To udržuje tlak na ECB, aby pokračovala v reštriktívnej menovej politike, a to aj napriek tomu, že eurozóna začiatkom roka skĺzla do recesie.
Ako ukazuje dnešný graf, rastúce zisky spoločností predstavujú až 45 percent z nárastu inflácie v Európe za posledné dva roky, keďže spoločnosti zvýšili ceny výraznejšie, ako bol prudký nárast nákladov spojený s cenovým šokom okolo energií pre vojnu na Ukrajine. Dovozné náklady tvorili približne 20 percent inflácie a zvýšené náklady na prácu 25 percent.
Európske podniky boli doteraz pred nepriaznivým nákladovým šokom viac chránené ako zamestnanci. Ich zisky očistené o infláciu boli v prvom kvartáli asi o percento nad úrovňou pred pandémiou koronavírusu. Naopak, odmeny zamestnancov (upravené) boli medzitým zhruba o dve percentá pod trendom.
Mzdy reagujú na cenové šoky a rastúcu infláciu pomalšie, keďže vyjednávania o mzdách sa konajú zriedkavo a trvajú dlhšie. Po tom, čo však v minulom roku reálne mzdy poklesli približne o päť percent, zamestnanci začínajú tlačiť na rast miezd. Z pohľadu inflácie snažiacej sa dostať k dvojpercentnému cieľu centrálnej banky bude potrebné zodpovedať hneď niekoľko kľúčových otázok: Ako rýchlo budú rásť mzdy? Firmy absorbujú vyššie mzdové náklady aj bez ďalšieho zvyšovania cien?
Za predpokladu, že nominálne mzdy budú počas nasledujúcich dvoch rokov rásť tempom približne 4,5 percenta (mierne pod tempom zaznamenaným v prvom kvartáli 2023) a produktivita práce zostane v najbližších rokoch nezmenená, zisk podnikov očistený o infláciu by musel klesnúť späť na úroveň spred pandémie, aby inflácia ustúpila do roku 2025 k dvom percentám. Ak by sa mzdy zvýšili ešte výraznejšie – povedzme by rástli 5,5-percentným tempom, aby sa do konca roka 2024 dostali na úroveň pred pandémiou, potom by podiel očisteného zisku spoločností musel klesnúť na najnižšie úrovne od polovice 90. rokov, aby sa inflácia dostala k cieľovým hodnotám ECB.
Graf 1 Hnacie sily inflácie
Zdroj: MMF