Graf týždňa: Ekonomické prostredie sa odkláňa od voľného trhu

Meniaci sa medzinárodný poriadok smerom k multipolárnemu svetu, ktorý už vedie k väčšiemu protekcionizmu, vládnym zásahom s prerozdeľovaním zdrojov, zmení podmienky fungovania svetovej ekonomiky aj správania finančných trhov. Najmä, ak k tomu pripočítame nelogickú a nákladnú zelenú energetickú politiku Západu, ktorý trpí navyše negatívnym demografickým vývojom a zhoršujúcim sa stavom verejných financií.

Myslíme si, že režim, v ktorom fungovali finančné trhy, sa v nasledujúcej dekáde podstatne zmení oproti tomu súčasnému, ktorý je napriek občasným turbulenciám v podstate stále ešte zlatovlasý.

Zvýšené geopolitické napätie s bojovými konfliktmi vo viacerých regiónoch, oslabenie dominancie Západu a rodiaca sa multipolarita sveta budú viesť k zvýšenej makroekonomickej volatilite, neistote a obťažnosti ekonomických prognóz, a to pri vyšších inflačných tlakoch. 

K takémuto módu budú prispievať aj obchodné vojny na čele s americko-čínskou vrátane narúšania logistických ciest. A to isté bude platiť aj o preferencii bezpečnosti pred nákladovou efektívnosťou biznisov, čo znamená, že strategické priemysly s vysokou pridanou hodnotou budú umiestňované doma a nie v lacných, najmä ázijských destináciách.

Tlak na cenovú hladinu a verejné financie a neistotu bude vytvárať aj negatívny demografický vývoj najmä vo vyspelých krajinách. Jednak cez zvyšovanie sociálnych výdavkov v dôsledku starnutia populácie s predlžovaním dĺžky života, jednak cez nerovnováhy na trhu práce, kde bude dopyt predbiehať ponuku s tlakom na rast miezd.

To isté platí o kostrbatej zelenej politike, ktorá nehľadí na náklady či technologický pokrok, ale len na klimaalarmistickú ideológiu. 

Navyše zadlženosť mnohých významných ekonomík je vysoká a ich verejné financie, čo platí aj pre Spojené štáty, sú na neudržateľnej trajektórii. 

Problémom bude nájsť riešenie na rast výdavkov na zbrojenie a bezpečnosť pre už spomínanú meniacu sa geopolitickú realitu, keď si Západ už vybral „mierovú dividendu“ po páde železnej opony a rozpade sovietskeho bloku.

V takomto prostredí bude existovať vysoká motivácia vlád siahnuť hlbšie do vreciek občanov a firiem cez rast daní, čo bude prispievať k rastu cenovej hladiny, namiesto zosekávania silných sociálnych štátov.

Centrálne banky nebudú mať veľký priestor na expanziu menovej politiky s kvantitatívnym uvoľňovaním a posunom úrokových sadzieb na nulu pri akomkoľvek ekonomickom „zakašľaní“ pre zvýšené inflačné tlaky. Teda na ich záchrannú sieť a „put opciu“ sa investori ani vlády nebudú môcť príliš spoliehať.

Vývoj na trhoch preto nebude taký hladký a priamočiary, ale zrejme s väčšími výkyvmi a korekciami. V takomto prostredí by sa mohli ukázať výhody aktívnej správy, ktorá by sa mohla opäť dostať viac do popredia.

Graf 1: Kyvadlo sa odkláňa od voľného trhu k väčšej regulácii