Graf tyždňa: Čo ďalej s Čínou?
Čínu čakajú v tomto roku dve náročné výzvy. Tou prvou je návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu, ktorý znamená hrozbu veľkých dovozných ciel na čínsky export do USA. Predbežne avizované clo až na úrovni 60 percent by mohlo odštartovať novú obchodnú vojnu, ktorá by mala negatívny dosah na celú globálnu ekonomiku. Druhou hrozbou je slabosť čínskej ekonomiky, ktorá i bez väčších vonkajších tlakov zápasí so spomaľovaním hospodárskeho rastu, pre ktoré je typická nízka dôvera spotrebiteľov, pošramotený realitný sektor a nástup problémov so zadlžením krajiny.
Pokiaľ ide o obchodnú vojnu, Čína má v podstate len dve možnosti: buď to oplatiť Američanom rovnakou mincou, alebo sa snažiť napätie deeskalovať. Po prvom ohlásení dodatočných amerických ciel na čínsky tovar vo výške 10 percent Peking zatiaľ odpovedal žalobou pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).
Z historických skúseností v každom prípade platí, že keď rastú clá, trpí tým čínsky export i HDP. Pokiaľ by však clá boli zavádzané postupne alebo by neboli až také vysoké, prípadné škody by mohli byť pre čínsku ekonomiku ešte znesiteľné, plnoformátová obchodná vojna by v podstate enormne zvýšila tlak na už i tak krehké hospodárstvo.
Schopnosť Číny oplatiť to Američanom rovnakou mincou (vlastnými clami) obmedzuje ich vzájomná nevyrovnaná obchodná bilancia. Vývoz do Číny tvorí len malú časť amerického HDP, zatiaľ čo čínsky vývoz predstavuje významnú časť čínskej ekonomiky. Rovnaká taktika by sa tak v Číne nepriaznivo odrazila v jej hospodárskom raste.
Ďalšou možnosťou je dovoliť devalváciu jüanu. To by však mohlo podkopať dôveru investorov, vyvolať odliv kapitálu z krajiny a skomplikovať situáciu domácim firmám, ktorým sa zvýšia náklady na dovoz. Pekingu sa tak asi viac vyplatí zamerať sa na stabilnú domácu menu, zaistiť si finančnú stabilitu a vyhnúť sa rozpútaniu regulárnej menovej vojny.
K trvalému posilneniu jüanu však dôjde len ťažko. Pod tlakom ho drží i rast cien čínskych dlhopisov, ktorý zrazil ich výnosy na rekordné minimá. Referenčný 10-ročný výnos sa v januári prepadol pod 1,6 percenta a rozdiel medzi ním a jeho americkým konkurentom sa rozšíril na priepastných 300 bázických bodov.
Graf 1: Rozdiel vo výnosoch 10-ročných vládnych dlhopisov Číny a USA
Zdroj: Bloomberg
To vyvíja značný tlak na čínsky jüan, ktorý pre hospodárske problémy krajiny, rozdielom v carry a v sile amerického dolára, zostane slabší aj v najbližšom období.
Graf 2: Čínsky jüan začal v závere januára voči doláru výraznejšie oslabovať
Zdroj: Bloomberg
Domáci problém (slabý ekonomický rast a riziko deflácie) by pomohla vyriešiť kombinácia stimulov a štrukturálnych reforiem. Na tomto poli prichádza, zdá sa, k pozitívnemu posunu. Peking (Čínska centrálna banka) sa nezameriava na znižovanie úrokových sadzieb, ale viac na fiškálne stimuly, ktoré môžu zaistiť priamočiarejšiu podporu rastu.
Jedným z kľúčových ukazovateľov bude inflácia, ktorej hrozí, že spadne do deflačnej špirály. Pokiaľ by sa ju podarilo oživiť, znamenalo by to obnovenie dopytu, na čo by trhy reagovali pozitívne.
Graf 3: Čínska inflácia sa drží okolo nuly
Zdroj: tradingeconomics.com
Ďalšou premennou sú čínske akcie, ktoré zlé správy tlačia nižšie. Napriek pretrvávajúcim rizikám však nie sú vyložene nezaujímavé. Index MSCI China sa v súčasnosti obchoduje pri forwardovom P/E pod 10, čo je výrazne pod päťročným priemerom 11,6. Existuje tak priestor na rast cien, pokiaľ by si Čína ujasnila svoje politické priority a zažehnala neistotu z obchodnej vojny.
Graf 4 Akciový index Shanghai SE Composite, ktorý je benchmarkom akciového trhu pevninskej Číny, sa z októbrových maxím prepadol zhruba o 10 percent
Zdroj: Bloomberg