Spravodajstvo 06.03.2024 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

Graf týždňa: Čo ak Fed v tomto roku neuvoľní menovú politiku?

Spomaľovanie americkej (aj svetovej) ekonomiky zo záveru minulého roka a úvodu tohto roka postupne odznieva. Vidno prvé zelené výhonky oživovania rastu. Znamená to však aj možné spomalenie disinflačného vývoja, kde niektoré indikátory naznačujú akceleráciu rastu cien v ekonomike USA. Fed by preto mohol uvoľňovať menovú politiku neskôr a pomalším tempom oproti pôvodným predpokladom. Dokonca sa objavujú názory, že v tomto roku neurobí ani jeden „cut“. Ako bude na to reagovať Wall Street?

Americká ekonomika v ostatných týždňoch vykazuje na základe mnohých zverejňovaných predstihových dát znaky zrýchľovania aktivity. Konsenzus rastu HDP na tento rok sa posunul už nad dvojpercentnú métu, keď makrovývoj jednoducho prekonáva očakávania.

Lokálny trh práce vykazuje stále určité znaky prehrievania (hoci menšieho ako pred pár mesiacmi, keď klesá pomer počtu neobsadených pracovných miest na počet nezamestnaných), dynamicky tvorí pracovné miesta a dopyt na ňom stále predbieha ponuku, čo znamená, že nejaký čas bude pokračovať svižný rast miezd. To bude problém najmä pre infláciu v sektore služieb, ktorá môže ostať takpovediac „viac lepkavá“.

Hoci sa dynamika rastu spotrebiteľských cien na medziročnej báze spomaľuje, momentum super jadrovej inflácie očistenej o ceny potravín služieb a bývania (ostro sledovanej Fedom) ukazuje reakceleráciu. Prieskumy medzi podnikmi ukazujú, že rastúci podiel z nich plánuje vyššie náklady (aj pre rast miezd, keď pretrváva problém obsadiť voľné pracovné miesta) prenášať cez zvyšovanie cien na spotrebiteľov. Navyše viacero indikátorov ukazuje aj dynamický rast cien nájmov.

Finančné podmienky sú uvoľnené viac ako v marci 2022, pred štartom zvyšovania sadzieb Fedom, keď kvantitatívne sprísňovanie je viac ako kompenzované expanzívnou fiškálnou politikou a emisie podnikových dlhopisov dosahujú rekordné úrovne pri nízkych rizikových prirážkach, pričom vysoká je aj aktivita na poli akvizícií a fúzií a IPO.

V takomto prostredí sa Fed nebude (musieť) ponáhľať s uvoľňovaním menovej politiky, keď sa ukazuje, že jej súčasné reštriktívne nastavenie výraznejšie neobmedzuje aktivitu v miestnej ekonomike a inflačné tlaky nie sú ešte úplne skrotené.

Derivátový trh to už reflektuje a znížil počet očakávaných „cutov“ Fedu v tomto roku z takmer siedmich v úvode roka na menej ako štyri. Objavujú sa však aj názory, že obnova inflačných tlakov bude pre centrálnych bankárov predstavovať taký problém, že v tomto roku nedoručia ani jedno zníženie sadzieb.

Ustoja chabnúce predpoklady uvoľňovania menovopolitických oprát býci na Wall Street, vďaka ktorým systematicky prepisuje historické maximá? Na jednej strane lepší ekonomický rast a jemné zosadnutie by mali vlievať viac dôvery na akciové trhy, keď možno očakávať ďalší rast ziskovosti firemného sektora. Na druhej strane sa medzi rely na trhu a očakávaniami „cutov“ roztvárajú nožnice. Vyššie úrokové sadzby po dlhší čas môžu viesť k prehodnoteniu nadpriemerných valuácií. A potom, trhových participantov môže znervózňovať fakt, že sprísňovanie menovej politiky Fedu vykazuje menšiu účinnosť v boji s infláciou ako v minulosti. Čo ak Fed bude musieť v tomto smere (dnes absurdná predstava) ešte pridať plyn a viac zvýšiť sadzby?

Uvidíme, ktorý faktor na Wall Street (aj na ostatných akciových trhoch) napokon preváži v blízkej budúcnosti.

Graf 1: Makroekonomický vývoj americkej ekonomiky prekonáva očakávania