Graf týždňa: Čínska stratená akciová dekáda
Čínsky akciový trh sa v ostatných dňoch dostáva čoraz viac do pozornosti, keď od začiatku roka výrazne stráca a klesol už na niekoľkoročné dná (v závislosti od indexu). Inak povedané, ide presne opačným smerom ako americký trh, ktorý od jesene minulého roka systematicky prepisuje historické maximá. Pád čínskych akcií však nie je len záležitosťou ostatných týždňov. V poklese je už prakticky tri roky a z maxím roka 2021 vymazal kapitalizáciu vo výške šesť biliónov dolárov. Aktuálne jeho hodnota dosahuje asi 7,7 bilióna dolárov, čo je zhruba kombinovaná hodnota troch najväčších amerických firiem – Microsoftu, Apple a Amazonu. MSCI China index dokonca zaknihoval stratenú dekádu, keď od konca roka 2013 poklesol o takmer 20 percent, a to isté platí o hongkonskom Hang Seng indexe, ktorý za ostatných desať rokov padol o viac ako 30 percent. Oproti tomu americký vlajkový index za rovnaké obdobie narástol o vyše 150 percent. Čo stojí za takýmto katastrofálnym znehodnotením kapitálu v čínskych akciách, keď miestna ekonomika rástla počas tejto periódy v priemere o 6 percent ročne?
Za ostatné tri roky sa čínske akcie dostali do hlbokého medvedieho pásma. Z maxím roka 2021 klesol index Shanghai Composite o vyše 25 percent, straty indexov CSI 300 alebo CSI 100 sa blížia k 50 percentám, trhová kapitalizácia indexu Hang Seng už klesla počas tejto periódy o vyše 50 percent a indexu MSCI China dokonca o viac ako 60 percent.
Za týmto vývojom stojí viacero vzájomne prepojených faktorov.
Hlavným problémom čínskeho trhu sú nepredvídateľné rastúce zásahy vlády do trhu na čele s rastom regulácií veľkých technologických gigantov, čo vyvoláva nedôveru (nielen) zahraničných investorov, ktorí hromadne utekajú z krajiny, keď vnímajú inštitucionálne prostredie ako nepriateľské voči biznisu. Problémom je jednoducho hospodárska politika Číny založená čoraz viac na ideológii s obmedzovaním trhových princípov, čo pochopiteľne podkopáva dôveru investorov.
Kolaps realitného sektora, ktorý sa začal prísnejšou reguláciou spôsobu, akým si developeri požičiavali, pre obavy z narušenia finančnej stability pri masívne rastúcom súkromnom dlhu aj s cieľom skrotiť divoko rastúce ceny nehnuteľností, bol ďalšou signifikantnou časťou mozaiky výpredajov na čínskych akciových trhoch. Rozmach realitného sektora, ktorý tvoril na západné pomery až 30 percent HDP, v minulosti výrazne dopoval lokálny ekonomický rast. No dnes realitné problémy, respektíve prispôsobenie sa realitného sektora reálnemu dopytu výrazne oslabuje tempá rastu.
Starnúce obyvateľstvo (pre sociálne inžinierstvo politiky jedného dieťaťa z nedávnej minulosti) s kolabujúcou pôrodnosťou (mať deti v Číne je čoraz drahšie a nedostupnejšie, aj keď politika jedného dieťaťa už bola zrušená) a s klesajúcim počtom ľudí v aktívnom pracovnom veku sú ďalším protivetrom pre realitný sektor a potenciál ekonomického rastu ako takého.
Mínusom je aj geopolitické pretláčanie sa so Spojenými štátmi spolu s vedením obchodných vojen, čo je dodatočným zdrojom neistoty.
Všetky tieto dôvody zhoršujú perspektívy ekonomického rastu, pričom investori nateraz neveria, že by tvorcovia politík v Pekingu urobili kroky k jeho ráznemu oživeniu veľkými fiškálnymi a menovými stimulmi. A to aj pre už teraz veľké dlhové bremeno súkromného sektora.
V ostatnom čase k poklesom na čele s kolabujúcim indexom CSI 1000 prispeli aj margin cally na navýšenie kolaterálu na štruktúrované pákové produkty, ktoré boli predávané najmä retailovým investorom, a pri neschopnosti ho doplniť nútené predaje do padajúceho trhu. To vytváralo špirálu pádov. V takomto prostredí preto príliš nepomohli ani rôzne regulácie a obmedzenia predajov na krátko a rôzne požiadavky štátu na lokálnych inštitucionálnych investorov, aby nepredávali, ale kupovali akcie s cieľom stabilizovať trhy (spolu s plánom vytvorenia stabilizačného fondu na podporu akciového trhu) pri tom, ako zahraničný kapitál dal nohy na plecia a utekal z Číny.
Graf 1: Stratená dekáda pre čínske akcie, keď od roku 2021 začali výrazne divergovať od amerických
