Graf týždňa: Americké vklady prúdia z bánk do fondov peňažného trhu
Americký bankový sektor zaznamenáva v ostatnom čase rekordné tempo poklesu depozitov, špeciálne u menších regionálnych bánk, ako výsledok otrasov okolo Silicon Valley Bank. Výber vkladov amerických domácností a podnikov sa však začal už dávnejšie. Jednak išlo o reverz ich masívneho prítoku počas pandémie koronavírusu pre vynútený rast úspor, ktoré sa následne začali rozpúšťať po zrušení protiepidemických opatrení a normalizácii ekonomického života. A jednak ide o výsledok rastu trhových úrokových sadzieb, najmä na krátkom konci výnosovej krivky, ako reakcie na sprísňovanie menovej politiky, čo zlepšovalo atraktivitu peňažných podielových fondov.
Protipandemické opatrenia, ktoré obmedzovali spotrebu domácností a viedli k rastu úspor (nielen v Spojených štátoch), sa spolu s rôznymi podpornými opatreniami vlády v podobe helikoptérových peňazí pretavili do masívneho nárastu depozitov amerických bánk, ktoré v roku 2020 rástli miestami viac ako 20-percentným medziročným tempom.
Postupná normalizácia spoločenského a ekonomického života a rozpúšťanie úspor po rušení protipandemických opatrení viedli k spomaleniu tempa rastu vkladov v bankách, ktoré na jar 2022 dosiahli rekordných vyše 16 biliónov dolárov. Následne však začali klesať v reakcii na začiatok zvyšovania úrokových sadzieb Fedom s cieľom bojovať proti inflácii. Vtedy sa totiž začala zlepšovať výkonnosť fondov peňažného trhu, s ktorým symbolický rast úročenia depozitov v amerických bankách nedokázal držať krok.
Graf 1: Tempo rastu amerických bankových depozitov sa cez pandémiu prudko zvýšilo, aby následne prišiel obrat
Sporitelia tak začali vyberať peniaze z bánk a umiestňovať ich do relatívne konzervatívnych peňažných fondov, ktoré benefitovali z rastu úročenia na krátkom konci americkej výnosovej krivky – najmä v podobe amerických pokladničných poukážok či štátnych dlhopisov s krátkou splatnosťou, ktoré sa dostali postupne na najvyššie úrovne za ostatných 15 rokov. Vskutku dvojročný výnos bezpečného amerického štátneho dlhopisu sa miestami pohyboval nad 5 percentami, čo bolo rádovo 10-násobne vyššie, ako ponúkali bankové sporiace riešenia.
Graf 2: Rastúci rozdiel v zhodnocovaní fondov peňažného trhu oproti bankovým depozitom
Tempo výberu vkladov sporiteľov sa zintenzívnilo po marcových udalostiach okolo pádu troch regionálnych bánk na čele so Silicon Valley Bank, keď sa čiastočne podkopala dôvera ekonomických subjektov v americký bankový systém a hlavne v malé banky (tie veľké netrpeli takým masívnym odtokom vkladov). Okrem toho bankový stres pôsobil ako „otvárač očí“ ohľadne faktu, že dočasne voľné zdroje možno zhodnotiť podstatne lepšie ich požičaním (cez podielové fondy) americkej vláde, ako byť veriteľom banky, kde je ochrana vkladov len do výšky 250-tisíc dolárov na hlavu a len pre fyzické osoby.
Aj preto v týždni končiacom sa 15. marcom (ostatné dostupné dáta) odišlo len z malých bánk takmer 120 miliárd dolárov, čo je rekordný medzitýždenný pokles, viac ako dvojnásobne vyšší oproti predchádzajúcemu zápisu z marca 2007. A objem peňazí vo fondoch peňažného trhu dosiahol rekordnú úroveň vyše päť biliónov dolárov.
Graf 3: Rast objemu peňazí zaparkovaných v peňažných fondov v Spojených štátoch
Graf 4: Divergencia medzi vývojom vkladov bánk a objemom majetku vo fondoch peňažného trhu, odkedy začal Fed zvyšovať úrokové sadzby
Graf 5: S rastom základnej sadzby Fedu rástla aj atraktivita fondov peňažného trhu