Spravodajstvo 03.02.2025 Stanislav Pánis, analytik J&T BANKY

DeepSeek šok Wall Street prekonala, nie však americké dovozné clá

Wall Street sa v minulom týždni otriasla z príchodu čínskej umelej inteligencie DeepSeek, ktorá sa síce vyrovná americkej konkurencii, no hlbšie skúmanie ukazuje, že nie je taká efektívna a lacná na tréning a prevádzku, ako sa pôvodne ukazovalo. Do červených čísel ju napokon stiahlo uvalenie amerických dovozných ciel na Kanadu, Mexiko a Čínu, čo zvyšuje riziko obchodných vojen s negatívnym dosahom na globálny ekonomický rast. Európske akcie však prepísali historické maximá, keď do nich prichádza kapitál v rámci nízkych valuácií. Určité zvýšenie nervozity na trhu prispelo k poklesu amerických dlhopisových výnosov, pričom európske klesali aj pre vädnúce prospekty oživenia miestnej ekonomiky. Obavy z globálneho rastu protekcionizmu v zahraničnom obchode stlačili ceny ropy na trojtýždenné minimá a, naopak, zlato posunuli na nové historické rekordy. Odraz eura voči doláru sa zastavil, keď sa obchodníci opäť zamerali na divergenciu vo vývoji americkej ekonomiky a eurozóny.

Akciové trhy

Wall Street bola v úvode minulého týždňa hore nohami a technologické akcie okolo umelej inteligencie na čele s čipovým kráľom Nvidiou (pondelkový pád o 17 percent s poklesom trhovej kapitalizácie o cca 590 miliárd dolárov, čo je najväčšia jednodenná strata titulu v histórii amerických búrz) sa dostali pod intenzívny predajný tlak po tom, ako sa z „modrého neba“ zjavil čínsky startup DeepSeek a jeho open source large language model R1, priama konkurencia pre Chat GPT od OpenAI či modely od Mety a Google. 

Prvé správy hovorili o tom, že DeepSeek predstavuje revolúciu v umelej inteligencii, keď sa vyrovnáva či dokonca prekonáva v mnohých kategóriách ChatGTP, no jeho vývoj stál zlomok v porovnaní s americkou konkurenciou, pričom dokáže bežať na menšom počte menej vyspelých čipov. To, samozrejme, vyvolalo otázniky nad bohatými valuáciami mnohých technologických firiem (najmä producentov čipov Nvidia či Broadcom) a pochybnosti, či ich veľké kapitálové výdaje mali zmysel.

Panika okolo DeepSeek však netrvala dlho, trh sa z jeho príchodu na scénu pomerne rýchlo otriasol a široký index S&P 500 v závere týždňa prakticky vymazal podstatnú časť strát z pondelka. Odborníci totiž začali spochybňovať, že vývoj a tréning DeepSeeku zbehol na „kolene“ a že mu na činnosť stačí nižší počet čipov, ktoré navyše nemusia byť ani z kategórie najmodernejších. Okrem toho sa časť trhu priklonila k postoju, že ak DeepSeek predstavuje disrupciu vo vývoji umelej inteligencie, bude to znamenať rast dopytu po čipoch a výpočtových kapacitách. Lacnejší vývoj umelej inteligencie totiž vyvolá rast konkurencie. 

Zároveň sa trh v druhej časti týždňa vrátil k „štandardnému fungovaniu“, keď reagoval najmä na firemné výsledky či makrodáta. Prebiehajúca firemná výsledková sezóna za štvrtý kvartál pritom prekonáva očakávania vrátane mnohých Big Tech firiem a americké makro ostáva solídnym, čo potvrdilo aj zverejnenie prvého rýchleho odhadu rastu ekonomiky za posledný kvartál minulého roka s viac ako dvojpercentným medzikvartálnym anualizovaným tempom. V takomto prostredí na akciové trhy nemal vplyv ani relatívne jastrabí postoj Fedu k ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky, s ktorým sa nebude ponáhľať, keď na prvom tohtoročnom zasadnutí ponechal podľa očakávaní základné sadzby nezmenené. 

V piatok popoludní amerického času však Biely dom sčasti prekvapujúco oznámil, prakticky s okamžitou platnosťou, uvalenie dovozných ciel na Kanadu a Mexiko vo výške 25 percent a na Čínu vo výške 10 percent, čo dostalo americké indexy pod predajný tlak. Na týždennej báze napokon široký index S&P 500 klesol o 1,0 percenta a technologický Nasdaq Composite o 1,6 percenta.

Európske akciové trhy zaknihovali v minulom týždni pomerne slušné zisky a bluechipsový index STOXX 50 dokonca, po takmer 25 rokoch, prekonal historické maximum z leta 2000, keď na týždennej báze rástol o 1,8 percenta. A to napriek zhoršujúcim sa perspektívam rastu ekonomiky EÚ, respektíve eurozóny a politickej neistote pri riziku uvalenia amerických dovozných ciel. Európske akcie sú valuačne jednoducho lacné a na trhu nastáva určitá rotácia z drahej a mimoriadne koncentrovanej Wall Street. 

Vzhľadom na slabý ekonomický rast eurozóny, ktorá podľa rýchleho odhadu v závere roka iba stagnovala, a pokračovanie dezinflačného vývoja ECB na svojom januárovom zasadnutí pokračovala, na rozdiel od už spomenutého Fedu, s uvoľňovaním menovej politiky, keď „cutla“ všetky tri základné sadzby o 25 bázických bodov. Predpokladáme, že v tomto trende bude pokračovať aj na ďalších mítingoch, keď chce menovú politiku posunúť k neutrálnej úrovni zo súčasného reštriktívneho módu. Desaťročný nemecký výnos sa preto ponára pod 2,5 percenta. 

Dlhopisové trhy

Referenčný 10-ročný americký dlhopisový výnos v úvode minulého týždňa klesol o vyše 10 bázických bodov pod 4,5 percenta, keď reagoval na paniku okolo príchodu čínskej umelej inteligencie DeepSeek. Po upokojení situácie sa v nasledujúcich dňoch mierne odrazil, no na týždennej báze napriek tomu končil pod 4,6 percenta, k čomu prispievala aj neistota okolo ďalších krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom protekcionizmu v zahraničnom obchode, ktorý by mohol vyústiť do rozhorenia obchodnej vojny s negatívnym dosahom na globálny ekonomický rast. Zasadnutie Fedu, ktoré v súlade s očakávaniami ponechalo nastavenie menovej politiky nezmenené s jastrabím slovníkom, zásadne nepohlo s cenami/výnosmi amerických dlhopisov.

Nemecké dlhopisové výnosy kopírovali vývoj v Spojených štátoch a v úvode týždňa takisto klesali a v jeho strede sa mierne odrazili. Na rozdiel od amerických však končili týždeň ďalším poklesom. Podpísali sa pod očakávania, že ECB bude po minulotýždňovom zasadnutí, na ktorom doručila podľa očakávaní „cut“ o 25 bázických bodov, pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky aj na nasledujúcich zasadnutiach a do leta doručí ďalšie tri zníženia základných sadzieb s cieľom posunúť nastavenie menovej politiky viac do neutrálnej úrovne. A to vzhľadom na slabé ekonomické oživenie eurozóny, ktorého prospekty sa stále zhoršujú, ako aj na vývoj makrodát, keď ekonomika eurozóny v závere minulého roka, podľa rýchleho odhadu, len stagnovala, pričom predstihové ukazovatele takisto nesignalizujú podstatné oživenie, čo bude znamenať aj ďalšie zvoľňovanie inflačných tlakov.

Komoditné trhy

Ropa stratila za uplynulý obchodný týždeň viac ako dve percentná a klesla na trojtýždenné minimá, keď benchmark WTI zatváral pod 74 dolármi a zmes Brent pod 76 dolármi. Na trhu aktuálne prevažujú obavy z globálneho rastu protekcionizmu v zahraničnom obchode, ktorých spúšťačom je slovník amerického prezidenta Donalda Trumpa o plánovanom uvalení ciel voči hlavným obchodným partnerom. Tieto hrozby sa cez víkend stali skutočnosťou, keď Biely dom uvalil 25-percentné clá na dovozy z Mexika a Kanady (kanadské energetické zdroje budú mať 10-percentné clo) a 10-percentné dovozné clá na čínske tovary. Obchodníci sa obávajú, že obchodná vojna by mohla viesť k spomaleniu globálneho ekonomického rastu, a tak aj dopytu po rope.

Zlato sa posunulo na historické maximá nad 2 800 dolárov, za čím stojí (geo)politická neistota najmä okolo krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadne dovozných ciel, ale aj pre jeho neštandardný slovník (nielen) ohľadne anexie Grónska. Nikto v priebehu minulého týždňa nevedel presne odhadnúť, aká bude ich výška voči ktorým krajinám a voči ktorým tovarovým skupinám a aká bude odpoveď zasiahnutých krajín. Centrálne banky, najmä emerging krajín na čele s Čínou, pokračujú vo veľkých nákupoch kovu s cieľom znížiť expozíciu devízových rezerv voči západným aktívam na čele s americkými dlhopismi.

Devízové trhy

Euro sa dostávalo v minulom týždni opäť do defenzívy voči doláru a po najmä technickom odraze z najnižších úrovní od jesene 2022, keď sa kurz pohyboval pod 102 dolárovými centmi, sa rast nad 105 dolárových centov vyčerpal. V závere minulého týždňa vzájomný výmenný kurz klesol pod 104 centov, čo predstavuje týždennú stratu približujúcu sa úrovni 1,5 percenta. Prispela k tomu skutočnosť, že projekcie rastu Nemecka, najväčšej ekonomiky eurozóny (a tým aj celej menovej únie), sa začali (po predchádzajúcich revíziách) znova zhoršovať vzhľadom na nepresvedčivé predstihové aj tvrdé makrodáta. Nemecko zrejme strávi aj tento rok v stagnácii (po plytkej recesii v rokoch 2023 a 2024) a stále sa tak nedostane výrazne nad úroveň outputu z konca roka 2019 (posledný kvartál pred koronakrízou). Pesimizmus sa dá „krájať“ pri zvýšenej miere neistoty, a to aj vzhľadom na visiaci Damoklov meč amerických dovozných ciel na tovary z EÚ. Naopak, americká ekonomika nevykazuje zásadné znaky spomaľovania a predstihové ukazovatele naznačujú, že je „rock solid“.
 


Zdieľať na sociálnych sieťach:

Nasledujúce články