Z podnikateľov sa stávajú investori

Najväčším zdrojom bohatnutia a zhodnocovania majetku úspešných Slovákov boli za posledných 12 mesiacov zisky z investovania – najmä do akcií a do nehnuteľností. Ukázal to unikátny prieskum medzi dolárovými milionármi J&T BANKA Wealth Report.

V doterajších prieskumoch pritom milionári za rozhodujúci faktor zvyšovania svojho bohatstva označovali príjmy z podnikania či zo zamestnania. Ťažisko zhodnocovania ich majetku sa tak presúva od podnikania k investovaniu. Nadnesene môžeme povedať, že dochádza k ich prerodu z podnikateľov na investorov.

„Samozrejme, je potrebné brať do úvahy aj fakt, že po minuloročnom najmä marcovom prudkom poklese cien aktív ich ceny následne výrazne rástli, čo malo vplyv na nárast bohatstva viac ako po minulé roky. No to by nebolo možné, ak by slovenskí investori počas rokov neprešli obrovský kus cesty. Práve počas pandemickej krízy, ktorá významne zasiahla aj finančné trhy, totiž potvrdili ich investičnú vyspelosť, keď nielenže aktíva nevypredávali, ale mnohí z nich pokles trhov využili na nákup ďalších a zarobili tak na následnom raste ich cien,“ vysvetľuje riaditeľka J&T BANKY na Slovensku Anna Macaláková.

INVESTOVANIE AJ KONÍČEK

Finančný rozhľad, očakávanie oživovania ekonomiky a chuť investovať u slovenských milionárov potvrdzuje aj fakt, že najzaujímavejšie zhodnotenie očakávajú od akcií zahraničných firiem (46 %). Prieskum dokonca ukázal, že pre pomerne širokú časť najmä mladších milionárov sa investovanie do akcií stalo koníčkom a konkrétne tituly skúšajú nakupovať v menších objemoch, aby zistili, či dokážu čítať trh a pochopiť ho. „Ak sa však rozhodnú investovať väčší objem prostriedkov, stále zostávajú verní investíciám cez podielové fondy a dôležitú úlohu zohráva konzultácia finančných rozhodnutí s privátnym bankárom,“ hovorí Anna Macaláková.

Z hľadiska potenciálneho zhodnotenia naďalej dôverujú aj investíciám do stavebných pozemkov
(42 %) a rezidenčných nehnuteľností (36 %), ktorých hodnota kontinuálne rastie. Je to spôsobené tým, že stavebných pozemkov, na ktorých by mohli stáť nové nehnuteľnosti, je, najmä čo sa týka okolia veľkých miest, dlhodobo už veľmi málo. Investície do nich navyše vnímajú aj ako zaistenie proti rastúcej inflácii.

V porovnaní s minulým rokom začínajú pri potenciálnom zhodnotení viac dôverovať aj kryptomenám (26 %), ktoré časť investorov vníma ako akési alternatívne zlato, novodobý „bezpečný prístav“ chrániaci zdroje pred znehodnotením zo strany centrálnych bánk. „Kryptomenám sú naklonení viac mladí investori než tí starší a je potrebné povedať, že sú stále len doplnkom ich investičného portfólia,“ dopĺňa Anna Macaláková. Bohatí Slováci dôverujú aj investíciám do startupov (19 %), čo dokazuje ich technologickú vyspelosť, záujem o spoznávanie nového, ale aj správnu dávku odvahy pri investovaní.

HROZBA INFLÁCIE

Až dve tretiny slovenských milionárov hovoria, že v poslednom roku ich majetok narástol, a to najmä vďaka spomínaným investíciám do akcií a do nehnuteľností, no významnú úlohu stále hrá aj príjem z podnikania či zo zamestnania. Zaujímavé je, že mladší milionári bohatli rýchlejšie ako starší. Príčinou tohto javu môže byť ich vyššia expozícia voči rizikovejším aktívam vrátane akcií či kryptomien, ktoré v ostatných mesiacoch zaznamenali prudký rast.

Väčšina milionárov očakáva, že ich majetok a bohatstvo porastú aj naďalej. Za faktor, ktorý by ich v budúcnosti mohol ohroziť, označujú vysokú infláciu. „Preto sa voči nej zaisťujú, a to najmä investíciami do nehnuteľností, do akcií firiem či inými rizikovejšími investíciami s potenciálom vyššieho výnosu, ktorý by ich majetok nielen ochránil pred vplyvmi inflácie, ale ho aj zhodnotil,“ tvrdí Anna Macaláková.

SÚ SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÍ

Deväť z desiatich slovenských dolárových milionárov súhlasí s tým, že úspech v biznise možno dosiahnuť bez poškodzovania životného prostredia. Sú presvedčení, že firma môže byť úspešná a zároveň ohľaduplná. Myslia si, že firmy, ktoré sa nesprávajú zodpovedne, nemajú pred sebou svetlú budúcnosť.

Prieskum ukázal aj to, že slovenskí milionári sa v čase pandémie prikláňali k pragmatickým riešeniam. Preferovali spájanie do celku a využívanie výhod veľkosti, ako to bolo v prípade spoločného obstarávania vakcín, kde silná vyjednávacia pozícia Európskej únie vyústila do dotlačenia farmafiriem k ich nízkej jednotkovej cene.