Dvojciferný rok pre akcie, bezpečie sa neoplatilo

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceánu sa posunuli v minulom roku na nové historické maximá a doručili dvojciferné zisky, keď pokračovalo oživovanie svetovej ekonomiky z koronakrízy najmä vďaka objavu vakcín proti covidu-19 a s tým súvisiacim uvoľňovaním lockdownov. Burzám výrazne pomohlo aj pretrvávajúce prostredie mimoriadne uvoľnenej menovej a fiškálnej politiky. Najvýraznejší rast však zaknihovali ceny komodít, ktoré benefitovali, okrem iného, z pomerne prudkého odrazu dopytu po nich pri nízkej flexibilite ponuky a narušených dodávateľských reťazcoch. Skrotenie pandémie a pokles obáv smerom do budúcnosti v kombinácii s rastúcimi inflačnými tlakmi vyústili do poklesu cien bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov a podnikových bondov v investičnom pásme, ako aj do pádu ceny zlata. Dolár posilňoval vďaka nadvláde amerického ekonomického rastu.

• Globálny akciový index MSCI World, podobne ako všetky hlavné americké indexy S&P 500 a Nasdaq Composite či paneurópsky index STOXX 600 pravidelne v priebehu minulého roka prepisovali maximá a doručili aspoň 20-percentné zhodnotenie. Najsledovanejší a najrelevantnejší akciový index sveta – americký S&P 500 prepisoval v minulom roku rekordy 70-krát, čo je druhý najväčší počet v histórii po roku 1995. Doručil 26,9-percentný výnos, pričom celková návratnosť po započítaní dividend dosiahla až 28,7 percenta. Index zaknihoval tretí rok po sebe dvojciferný nárast, keď rastové akcie opäť porazili hodnotové. Napriek vysoko nadpriemernému zhodnoteniu (dlhodobý priemer od roku 1957, odkedy má 500 členov, sa pohybuje okolo osem percent ročne) klesli valuácie z 30,7-násobku pomeru ceny k ziskom zo začiatku minulého roka na 23,6-násobok, keď profitabilita firiem rástla rekordným 65-percentným medziročným tempom. Nedarilo sa však akciám na rozvíjajúcich sa trhoch, ktoré agregátne klesli takmer o päť percent, keď ich brzdila neskorá a pomalá vakcinácia populácie proti koronavírusu a cykluszvyšovania úrokových sadzieb lokálnymi centrálnymi bankami v kombinácii s posilnením dolára.

• Najlepšie sa darilo na Wall Street tým sektorom, ktoré v roku 2020 skončili v mínuse: Energetické odvetvie rástlo agregátne o 53 percent, k čomu výrazne prispel, najmä vďaka globálnemu oživeniu ekonomiky, takmer 60-percentný rast cien energií. Real estate sektor sa posunul nahor so 46-percentným ziskom, keď benefitoval z atraktívnych dividend, rastúcich nájmov držiacich krok s infláciou pri raste dopytu po rôznych skladovacích a dátových centrách. Finančný sektor sa zhodnotil o 35 percent, za čo vďačí posunu výnosovej krivky nahor. Naopak, technologická odnož komunikačných služieb bola najslabším sektorom s rastom „len“ o 16 percent, keď pri uvoľňovaní lockdownov prišlo k odvráteniu pozornosti trhov od nich aj pre vysoké valuácie.

• Zlato ako bezpečný prístav kleslo o necelé štyri percentá, keď na trhoch vládla vo všeobecnosti konštruktívna atmosféra a vysoká ochota podstupovať riziko pri tom, ako svetová ekonomika ukazovala koronavírusu chrbát. Navyše, mínusom pre žltý kov bola rastúca sila dolára. Tieto faktory zatienili aj negatívne reálne úrokové sadzby, rastúcu infláciu či pokračovanie expanzie bilancie centrálnych bánk cez kvantitatívne uvoľňovanie.

• Komoditné indexyrástli o vyše 40 percent, keď benefitovali z prudkého cyklického oživovania svetovej ekonomiky, na čo ponuková strana nedokázala dostatočne rýchle reagovať, k čomu prispelo aj úzke hrdlo dodávateľských reťazcov pri nesynchrónnom spamätávaní svetovej ekonomiky. Najvýraznejšie rástli ceny energií so ziskom až 60 percent, pričom ceny európskeho (amsterdamského) plynu sa posunuli na historické maximá s rastom viac ako 260 percent (miestami až takmer o 800 percent) a ceny nemeckej elektriny sa na konci roka strojnásobili. Prispel k tomu celý rad faktorov od chladnejšieho počasia cez menej vetra a slnka či nižšie prietoky riek, čo obmedzilo výrobu zelenej energie, cez nelogický a uponáhľaný prechod západnej Európy smerom k bezfosílnym energetickým nosičom až po geopolitické faktory súvisiace s plynovodom NordStream 2 a so špekulatívnymi obchodmi hedgeových fondov na energetických trhoch. Ropa rástla viac ako o 50 percent, keď rástol dopyt po nej pri uvoľňovaní koronareštrikcií a pri raste svetovej ekonomiky, no ponuka bola obmedzovaná dohodou OPEC-u+ len v malých krokoch zvyšovať ťažbu, čo viedlo k rýchlemu poklesu globálnych komerčných zásob. Navyše, ponuka krajín mimo OPEC-u+ nedokázala dostatočne pružne reagovať na rast cien, keď ich súkromný sektor čelí rastúcim nákladom na ťažbu a obrovskej podinvestovanosti do objavovania nových ložísk práve pre tlak Západu na odklon od fosílnych palív.

• Vládne dlhopisy Spojených štátov či eurozóny doručili záporné zhodnotenie na úrovni dve až štyri percentá, keď dopyt po nich klesal v investičnom prostredí naklonenom podstupovať riziko. Mínusom pre ne boli aj rastúce inflačné tlaky a prostredie finančnej represie. Paradoxne, len vďaka masívnym nákupom štátneho dlhu centrálnymi bankami nezaznamenala táto trieda aktív ešte väčší pokles. Napriek kompresii rizikových prirážok skončili v mínuse aj podnikové dlhopisy v investičnom pásme, naopak, ochota nakupovať rizikovejšie aktíva sa pretavila do rastu cien high yield korporátnych bondov.

• Dolár sa posilnil voči košu hlavných svetových mien viac ako o 6,5 percenta, keď sa americká ekonomika dokázala oproti zvyšku západného sveta rýchlejšie oživovať z koronaprepadu, čo súviselo so skorým a rýchlo zrealizovaným procesom očkovania populácie proti koronavírusu, ako aj s väčšou fiškálnou expanziou. Navyše, americká ekonomika je menej zošnurovaná reguláciami, vďaka čomu sa tradične rýchlejšie oživuje a rýchlejšie rastie na rozdiel od väčšiny vyspelej Európy a špeciálne eurozóny.