Graf týždňa: Divergujúce očakávania Spojených štátov a eurozóny
Zatiaľ čo sa očakávania rastu americkej ekonomiky zlepšujú a je na ceste k jemnému zosadnutiu, odhady rastu eurozóny skôr klesajú, čo znamená, že by mohlo pokračovať jej prešľapovanie na mieste. Prispieva k tomu aj lepšia príprava Spojených štátov na meniacu sa geopolitickú situáciu, najmä čo sa týka spomaľovania globalizácie, ako aj benevolentnejšie regulačné prostredie a podstatne nižšie ceny energií. Zaspatá a preregulovaná Európa, dávajúca na piedestál boj proti klimatickej zmene, v takomto prostredí prudko stráca konkurencieschopnosť.
Po prechodnom spomalení na prelome rokov, keď sa prejavoval aj oneskorený efekt prísnejšej menovej politiky, sa ekonomická aktivita v Spojených štátoch začína odrážať. Prichádzajúce predstihové dáta vedú analytikov k zlepšovaniu odhadu rastu lokálneho hospodárstva už nad dvojpercentnú métu v tomto roku. To by znamenalo len minimálne spomalenie oproti 2,5-percentnej dynamike rastu v roku 2023. A tak smelo možno hovoriť o jemnom zosadnutí USA, teda soft landing, či dokonca jeho jemnejšej forme – kiss landing.
Výrazne k tomu prispieva aj pretrvávajúca veľká fiškálna stimulácia z Washingtonu s deficitom rozpočtu na úrovni okolo šiestich percent. Vláda zároveň podporuje návrat kľúčových pokročilých priemyslov na čele s výrobou čipov naspäť na americkú pôdu v rámci deriskingu a reshoringu, teda znižovania závislosti od Číny – svojho hlavného rivala. Okrem toho Spojené štáty profitujú aj z podstatne lacnejších cien energií v porovnaní s eurozónou (rádovo takmer päťnásobne nižšie ceny plynu a následne aj elektriny), ktorá sa vydala cestou uhlíkovej neutrality a ochrany životného prostredia takmer bez ohľadu na náklady vrátane tlačenia automobiliek k elektromobilite, kde musia čeliť veľkým výzvam z Číny.
To sa pretavuje do deindustrializácie Európy (a odchodu energeticky náročných odvetví ako napr. chemický priemysel preč z nej), k čomu prispievajú aj vysoká miera regulácie a byrokracie, silné sociálne štáty, neefektívne prerozdeľovania zdrojov a pomalý rast produktivity. Inak povedané, eurozóna relatívne stráca konkurencieschopnosť a tvorcovia jej politiky to zatiaľ nevnímajú ako problém, ktorý by sa mal urgentne riešiť, a snažia sa ho takpovediac vysedieť. Protivetrom pre eurozónu je pre vysokú exportnú expozíciu aj spomaľujúci sa čínsky ekonomický rast či geopolitické napätie, ktoré komplikuje dopravu cez Suezskú šiju (na čo Európa dopláca viac ako Spojené štáty).
Nožnice medzi potenciálom ekonomického rastu USA a eurozóny sa preto rozchádzajú. Zámorská ekonomika sa dokázala prispôsobiť novým podmienkam, kým odraz ekonomiky eurozóny bude len relatívne slabý napriek odznievaniu inflácie, odrazu spotreby domácností a investičnej aktivite.
Graf 1: Roztvárajúce sa nožnice medzi vývojom očakávaní rastu HDP USA a eurozóny na rok 2024
Zdroj: Bloomberg
Graf 2: Ceny plynu v USA sú aj pre bridlicovú revolúciu násobne lacnejšie ako v eurozóne
Zdroj: J&T BANKA, Bloomberg
Graf 3: Spojené štáty viac dopujú ekonomiku fiškálnymi stimulmi
Graf 4: Americká ekonomika „outperformuje“ od obdobia koronakrízy zvyšok západného sveta
Graf 5: Investície do nových výrobných kapacít vďaka podpornej legislatíve rastú v Spojených štátoch výrazne rýchlejšie ako v eurozóne
Graf 6: Deindustrializácia (pokles priemyselnej produkcie) v eurozóne už nejaký čas trvá najmä pre drahé energie a preregulovanosť
Graf 7: Relatívna konkurencieschopnosť eurozóny má klesajúcu trajektóriu
